„Tento model obstál v experimentálnom teste a myslíme si, že predstavuje dôležitý pokrok v našom chápaní šírenia svetelného znečistenia do okolitého prostredia. Údaje zahŕňajúce stupeň lineárnej polarizácie a uhla polarizácie nočnej oblohy otvárajú úplne nové možnosti pri hodnotení stavu svetelného poľa a umožňujú nielen interpretovať, ale aj predpovedať dôsledky na živé organizmy,“ povedal Miroslav Kocifaj z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV, v. v. i.
Mnohé nočné živočíchy sú citlivé na polarizované svetlo. Polarizácia je tiež významná pri interpretácii astronomických pozorovaní, diaľkovom snímaní Zeme, pozemných optických meraniach aerosólovej zložky atmosféry a analyzovaní dát získavaných napríklad v rámci biologického výskumu.
„Systematické mapovanie polarizácie nočnej oblohy bolo doposiaľ veľmi zriedkavé, čiastočne pre nedostatok prístrojového vybavenia s vysokým dynamickým rozsahom, rýchlou odozvou pri nízkej úrovni osvetlenia a tiež preto, že dodnes prakticky neexistuje žiadny úspešný publikovaný model polarizácie nočnej oblohy, ktorý by umožnil správnu interpretáciu meraných dát,“ dodal Miroslav Kocifaj.
Výsledky výskumu uverejnili vedci v jednom z popredných svetových časopisov MNRAS Letters, s fokusom na ground-breaking research v oblasti astronómie a astrofyziky. Časopis je súčasťou tzv. Nature-index zoznamu.
Spracovala: Monika Tináková
Foto: unsplash.com/NASA