ESA vybrala na realizáciu „Lovcov planét“ PLATO

, Autor:
ESA vybrala ako svoju tretiu vedeckú misiu strednej kategórie kozmické observatórium určené na hľadanie planét pri cudzích hviezdach. Jej vypustení je plánované na rok 2024. Misia PLATO (PLAnetary Transits and Oscillations of stars) bola vybraná vedeckým programovým výborom ESA ako časť programu Kozmická vízia 2015 – 25.

Misia PLATO (PLAnetary Transits and Oscillations of stars) bola vybraná vedeckým programovým výborom ESA ako časť programu Kozmická vízia 2015 – 25. 

Misia sa zameria na dve kľúčové témy Kozmickej vízie: ako sú podmienky pre vznik planét a života a ako funguje slnečná sústava.
Observatórium PLATO sa zameria na monitorovanie blízkych hviezd, pričom bude hľadať drobné a pravidelné odchýlky v jej jasnosti, ktoré sú spôsobené tranzitmi hviezd cez nich. Tým dochádza k blokovaniu nepatrného množstva hviezdneho svetla smerujúceho k Zemi.

PLATO využije celkom 34 rôznych malých teleskopov a kamier, pričom bude pátrať po planétach pri milióne hviezd na polovici oblohy.

Rovnako tak bude študovať seizmickú aktivitu v hviezdach, čo umožní presne charakterizovať materské slnko každej objavenej planéty. A to vrátane hmotnosti, priemeru a veku.

V spojení s podzemnými pozorovaniami umožní meranie misie PLATO spočítať hmotnosť a priemery planéty, a rovnako aj jej hustotu. Z nej sa následne dá odvodiť jej zloženie.

Misia má za cieľ identifikovať a študovať tisíce exoplanetárnych systémov, kde by mala vyhľadávať a mapovať planéty s veľkosťou Zeme v obývateľnej zóne okolo materských hviezd – v zóne, kde sa dokáže na povrchu udržať voda v kvapalnom stave.

„PLATO so svojou unikátnou schopnosťou vyhľadávať systémy podobné sústave Slnko-Zem bude vychádzať zo znalostí získaných pri mnohých predchádzajúcich európskych misiách ako napríklad CoRot a Cheops,“ uvádza riaditeľ vedeckého a robotického prieskumu ESA Alvaro Giménez.

„Objavy novej misie pomôžu zaradiť architektúru našej slnečnej sústavy do kontextu ďalších planetárnych systémov.“

„Všetky kandidátske návrhy na misiu M3 predstavovali úžasné príležitosti na získanie odpovedí na najdôležitejšie vedecké otázky definované v programe Kozmická vízia.“

Ďalšie štyri misie, ktoré bojovali o možnosť realizácie v rámci príležitosti M3, boli:

  1. EChO (Exoplanet CHaracterisation Observatory),
  2. LOFT (Large Observatory For x-ray Timing),
  3. MarcoPolo-R (odber a návrat vzorku na Zem z blízkozemského asteroidu) a
  4. STE-Quest (Space-Time Explorer and QUantum Equivalence principle Space Test). 

Observatórium PLATO sa pridáva k už skôr oznámeným misiám Solar Orbiter a Euclid, ktoré boli vybrané v roku 2011 ako prvé misie triedy M. Družica Solar Orbiter bude vypustená v roku 2017 za účelom štúdia Slnka a slnečného vetra zo vzdialenosti menšej než 50 miliónov kilometrov, kým Euclid (štart 2020) sa zameria na tmavú energiu, tmavú hmotu a štruktúru vesmíru.

Observatórium PLATO bude vypustené raketou Sojuz z európskeho kozmodrómu Kourou v roku 2024, pričom doba misie je plánovaná na šesť rokov. Bude pracovať z bodu L2: virtuálneho bodu vo vesmíre vo vzdialenosti 1,5 milióna kilometrov za Zemou – v smere od Slnka.

Dáta z nedávno vypustenej misie Gaia pomôžu poskytnúť observatórium PLATO získať charakteristiku tisícov exoplanetárnych systémov. Tieto potom budú patriť medzi prirodzené ciele slúžiace na nasledujúce pozorovania z budúcich pozemných aj kozmických observatórii.