(SITA) - Vedecký prístroj skonštruovaný na Slovensku - spektrometer kozmických energetických častíc MEP-2, odletel v pondelok z kozmodromu Bajkonur do vesmíru. Je inštalovaný na palube vesmírneho rádioastronomického observatória - satelitu Spectrum-RadioAstron. Na vysokú orbitu Zeme, ktorá je v najväčšej vzdialenosti od našej planéty porovnateľná so vzdialenosťou Mesiaca, ho v pondelok o 6:31 moskovského času (4:31 nášho času) vyniesla nosná raketa ZENIT-3M s prídavným raketovým modulom FREGAT-SB. O projekte informuje internetová stránka Oddelenie kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky (ÚEF) Slovenskej akadémie vied (SAV).
Spektrometer kozmických energetických častíc MEP-2 skonštruovali na Oddelení kozmickej fyziky ÚEF SAV v Košiciach. Kozmický experiment MEP-2 je spoločným projektom ÚEF SAV, Ústavu kozmických výskumov IKI-RAN v Moskve a Demokritovej univerzity DUTH v gréckom Xanthi. Je súčasťou projektu Spectrum-RadioAstron Ruskej kozmickej agentúry a Ruskej akadémie vied. Má za cieľ umiestniť satelit s rádioastronomickým teleskopom o priemere 10 metrov na orbitu Zeme pre potreby rádiointerferenčných pozorovaní na dlhej báze (VLBI) v súčinnosti s pozemnými rádioteleskopmi. Spomínaný vedecký experiment MEP-2 (Monitor of Energetic Particles) zabezpečí registráciu energetického spektra a časových variácií toku nabitých energetických častíc na palube tohto satelitu. "Spektrometer MEP-2 patrí do ďalšieho vedeckého komplexu Plazma-F, inštalovaného na palube observatória Spektr-R. Zabezpečuje detekciu kozmických energetických častíc, ktoré prichádzajú najmä zo Slnka a reagujúc s magnetickým poľom Zeme vytvárajú tzv. magnetosféru. Štúdium vzťahov medzi Slnkom a Zemou v tejto oblasti naberá stále väčší význam najmä v súvislosti s pilotovanými kozmickými letmi a satelitnými technológiami,” vysvetlil pre agentúru SITA Ján Baláž z Oddelenia kozmickej fyziky Ústav experimentálnej fyziky SAV.
Satelit Spectrum-RadioAstron disponuje veľkou parabolickou anténou, ktorá pozostáva z 27 segmentov a do konečného tvaru sa automaticky rozloží až na orbite. S impozantným priemerom 10 metrov ide o ďaleko najväčšiu parabolickú anténu, aká kedy bola vynesená do vesmíru. Satelit je určený predovšetkým na rádioastronomický výskum vesmíru pomocou rádiointerferometrie na veľmi dlhej báze VLBI. Metóda VLBI s bázou dlhou až 350 000 kilometrov (apogeum satelitu) poskytne v súčinnosti s pozemnými rádioteleskopmi podstatne vyššiu rozlišovaciu schopnosť pri pozorovaní vzdialených vesmírnych rádiových objektov, než bolo doteraz možné dosiahnuť sieťou pozemných VLBI rádioteleskopov. Očakávaná rozlišovacia schopnosť tohto interferometrického systému je až 8 milióntin oblúkovej sekundy. “Rádioteleskop bude spolupracovať s pozemnými rádioteleskopmi a spoločne utvoria tzv. kozmický interferometer, ktorý dokáže zobraziť objekty ďalekého vesmíru s desaťtisíckrát lepším rozlíšením ako dosahuje Hubblov vesmírny teleskop,” uviedol Baláž.
(c) 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.