Podľa všetkých indícií sa zdá, že vypnutie vysielača bolo vyvolané systémom ochrany proti poruchám sondy, ktorý autonómne reaguje na problémy na palube. V prípade, že napríklad sonda vyčerpá svoj zdroj energie, ochrana proti poruchám šetrí energiu vypnutím systémov, ktoré nie sú nevyhnutné na udržanie sondy v lete. Presnú príčinu však tím bude vedieť identifikovať až o niekoľko dní prípadne týždňov.
Toto oneskorenie je spôsobené dlhým časom komunikácie medzi Zemou a sondou Voyager. Po vyslaní signálu z Jet Propulsion Laboratory NASA k sonde prostredníctvom siete Deep Space Network tento zachytí sonda vo vzdialenosti 24 miliárd kilometrov až po takmer 23 hodinách. Následne Voyager 1 odošle späť technické údaje, ktoré tím vyhodnotí, aby určil, ako sonda reagovala na príkaz.
16. októbra vyslal letový tím príkaz na zapnutie jedného z ohrievačov sondy. Zatiaľ čo Voyager 1 mal mať dostatok energie na jeho ovládanie, príkaz spustil systém ochrany pred poruchami. Tím sa o probléme dozvedel v momente, keď sieť Deep Space Network nedokázala 18. októbra rozpoznať signál sondy.
Sonda zvyčajne komunikuje so Zemou pomocou rádiového vysielača v pásme X, ktorý je pomenovaný podľa špecifickej frekvencie, ktorú používa. Letový tím správne predpokladal, že systém ochrany pred poruchami znížil rýchlosť, ktorou vysielač posielal späť údaje. Tento režim vyžaduje od sondy menej energie, ale tiež mení signál v pásme X, ktorý musí sieť Deep Space Network zachytiť. K zachyteniu prišlo teda o čosi neskôr. Voyager 1 sa inak zdal byť v stabilnom stave.
Potom, 19. októbra, sa komunikácia úplne zastavila. Letový tím mal podozrenie, že systém ochrany pred poruchami Voyageru 1 sa spustil ešte dvakrát a že vypol vysielač v pásme X a prepol na druhý rádiový vysielač v pásme S. Zatiaľ čo pásmo S využíva menej energie, Voyager 1 ho nepoužíval na komunikáciu so Zemou od roku 1981. Používa inú frekvenciu, ako signál vysielačov v pásme X a je výrazne slabší. Letový tím si nebol istý, že pásmo S by bolo možné na Zemi zistiť kvôli vzdialenosti kozmickej sondy, ale inžinieri z Deep Space Network ho dokázali nájsť, informuje Tony Greicius z NASA.
Namiesto riskovania opätovného zapnutia pásma X pred určením, čo spustilo systém ochrany pred poruchami, tím poslal 22. októbra príkaz, aby potvrdil, že vysielač v pásme S funguje. Tím teraz pracuje na zhromaždení informácií, ktoré im pomôžu zistiť, čo sa stalo, a vrátiť Voyager 1 do normálnej prevádzky.
Voyagery 1 a 2 lietajú už viac ako 47 rokov a sú to jediné dve sondy, ktoré operujú v medzihviezdnom priestore. Ich pokročilý vek znamenal zvýšenú frekvenciu, zložitosť technických problémov a nové výzvy pre tím inžinierov misií.