Výsledný časozberný film z Hubbleovho teleskopu o následkoch kolízie odhaľuje prekvapivé a pozoruhodné zmeny, keď sa do priestoru z asteroidu dostal prach a kusy trosiek nárazovej hlavice. Nárazová hlavica DART čelne narazila do asteroidu rýchlosťou 21 000 kilometrov za hodinu. Následne sa z asteroidu uvoľnilo viac ako 900 ton prachu.
Film poskytuje nové informácie o tom, ako boli trosky rozptýlené v čase po náraze. Toto sa udialo v troch fázach. V prvej sa vytvoril kužel z pozostatkov, následne zachytené úlomky vytvorili akúsi špirálu pozdĺž obežnej dráhy asteroidu a v poslednej fáze vznikol chvost tvoriaci sa za asteroidom.
HST začína snímať 1,3 hodiny pred dopadom. V tomto čase sa Didymos aj Dimorphos zobrazili ako jeden bod (dokonca ani HST nedokázal rozlíšiť dva asteroidy ako samostatné objekty). Prvá snímka po dopade je vytvorená dve hodiny po udalosti. Úlomky odlietajú preč od asteroidu a pohybujú sa dostatočne rýchlo na to, aby unikli gravitácii asteroidu, takže nespadli späť na asteroid. Výtrisk vytvoril prevažne dutý kužeľ s dlhými vláknami.
Približne 17 hodín po zrážke nastala druhá fáza, kedy dynamická interakcia v rámci binárneho systému začala deformovať výtrisk do tvaru kužeľa. Najvýraznejšie štruktúry sú rotačné prvky v tvare veterníka. Veterník je spojený s gravitačnou silou sprievodného asteroidu Didymos.
Hubbleov teleskop potom zachytáva úlomky a drobné prachové častice, ktoré vplyvom slnečného žiarenia vytvoria chvost podobný kométe. Je zreteľné aj delenie týchto úlomkov, kedy sa najľahšie častice pohybujú najrýchlejšie a sú najďalej od asteroidu. Hubble tiež zaznamenal rozdelenie chvosta na dve časti počas niekoľkých dní.
Misia ESA HERA , ktorá sa má spustiť v októbri 2024, vykoná podrobný prieskum cieľového asteroidu Dimorphos po dopade. Hera premení veľkolepý experiment na dobre pochopenú a opakovateľnú planetárnu obrannú techniku, ktorú možno jedného dňa skutočne použiť.
Rovnako ako Hubble a vesmírny teleskop Jamesa Webba NASA/ESA/CSA, misie DART a HERA sú skvelými príkladmi toho, čo môže dosiahnuť medzinárodná spolupráca; obe misie sú podporované rovnakými tímami vedcov a astronómov a fungujú prostredníctvom medzinárodnej spolupráce s názvom AIDA – hodnotenie dopadu a vychýlenia asteroidov.
NASA a ESA spolupracovali na začiatku 2000-tych rokov na vývoji systémov monitorovania asteroidov, ale zistili, že v reťazci medzi identifikáciou hrozby asteroidov a spôsobmi, ako túto hrozbu riešiť, chýba článok. V reakcii na to NASA dohliadala na misiu DART, zatiaľ čo ESA vyvinula misiu Hera na zhromaždenie ďalších údajov o vplyve DART. S misiou Hera ESA preberá ešte väčšiu zodpovednosť za ochranu našej planéty a zabezpečuje, aby Európa zohrávala vedúcu úlohu v spoločnom úsilí na riešenie rizík spojených s asteroidmi.
Video nájdete na tejto stránke: https://www.esa.int/ESA_Multimedia/Videos/2023/03/Hubble_Captures_Movie_of_DART_Asteroid_Impact_Debris