(SITA) - "Drvivá väčšina objektov, ktoré zasahujú Zem je veľmi malá. Hovoríme o objektoch, ktorých úlomky po náraze do zeme spolu presahujú viac ako 50 gramov. Takže zvyčajne je to celkovo 50 gramov až 10 kilogramov. Objekty, ktoré sú väčšie, sú veľmi, veľmi zriedkavé," vysvetlil pre BBC matematik Geoff Evatt z University of Manchester.
Výsledky štúdie, na ktorej sa zúčastnili aj vedci z univerzity v Cambridgei, Imperial College London a British Antarctic Survey, tiež umožňujú hodnotenie rizika pre celú planétu. Vedci napríklad zistili, že počet dopadov na póloch je približne o 60 percent vyšší ako očakávaný počet na rovníku. Preto by mali byť napríklad dlhodobé pohotovostné zariadenia umiestnené vo vyšších zemepisných šírkach.
Nový odhad je výsledkom britského projektu "lovu meteoritov" na Antarktíde. Na kontinente totiž dosiaľ objavili najviac meteoritov na Zemi. Vedci si chceli byť istí, že navštívia najproduktívnejšie oblasti, vyrátali koľko objektov vo vybranej oblasti - ľadových poliach pri Shackletonovom horskom pásme na východe Antarktídy - by malo byť. A nálezy naplnili takmer všetky ich očakávania, počas dvoch systematických pátraní vlani a tento rok našli takmer 120 meteoritov.
Svoje znalosti sa následne rozhodli zužitkovať v celosvetovom meradle. Využili pritom orbitálnu mechaniku, teda to ako gravitácia Zeme vťahuje materiál prechádzajúci okolo planéty, aby zistili, ako sa môže frekvencia dopadov líšiť podľa zemepisnej šírky. Vyrátali pritom, že na Zem ročne dopadne zhruba 17-tisíc vesmírnych objektov.
To by sa dalo otestovať s pomocou dát o guľových bleskoch. Satelity na obežnej dráhe, ktoré sledujú blesky počas búrok, tiež zaznamenajú aj horiacu stopu, ktorú za sebou nechávajú padajúce meteority v atmosfére.
Pôvodný článok: https://www.bbc.com/news/science-environment-52465237
(c) 2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.