Najnovší vedecký názor sa zakladá na zápiskoch starovekých spisovateľov. Tieto hovoria o meteorite, ktorý údajne pristál v oblasti Abydos na severe Grécka v rokoch 466-467 p.n.l. Meteorit dopadol na Zem cez deň a jeho veľkosť bola podobná "nákladu voza," ako uvádzajú staroveké zdroje. Objekt sa na viac ako 500 rokov stal turistickou atrakciou. Aristoteles vo svojej práci Meteorologica spomínaný jav opísal asi o storočie neskôr. Uvádzal v nej, že v približne rovnakom čase, ako na Zem dopadol meteorit, "bolo na západe vidieť kométu".
Astronóm Eric Hintz a filozof Daniel Graham, obaja z Brigham Young University v americkom štáte Utah, rekonštruovali pravdepodobnú dráhu Halleyovej kométy, aby zistili, či súhlasila so starovekými pozorovaniami. Z ich výpočtov vyplynulo, že kométa mohla byť viditeľná približne 80 dní - asi od začiatku júna až do konca augusta v roku 466 p.n.l. - v závislosti od atmosférických podmienok a farby oblohy. Vedci poznamenali, že zatiaľ čo Číňania a Babylončania uchovávali celé storočia podrobné zápisy o nebeských javoch, starovekí Gréci to nerobili. Na otázku, či bolo možné, aby boli pád meteoritu a prechod Halleyovej kométy vzájomne prepojené, reagoval Hintz váhavo. "Ja si myslím, že išlo o veľkú zhodu náhod," uzavrel.
Informáciu zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.