„Keď sa deje podujatie takého významu, ako je svetová výstava, je ťažko predstaviteľné, aby sa Slovenská republika prezentovala bez príspevku Slovenskej akadémie vied s tými najlepšími vedeckými výsledkami, ktoré má,“ skonštatoval predseda SAV prof. Pavol Šajgalík pred otvorením vesmírneho týždňa v Dubaji.
Hlavný program Vesmírneho týždňa v slovenskom pavilóne sa začal konferenciou za účasti štátneho tajomníka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Ľudovíta Paulisa a štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR Mariana Majera. Aleš Kučera z Astronomického ústavu SAV vystúpil s prednáškou o potenciáli SAV v kozmickom výskume.
Súčasťou prezentácie Ústavu experimentálnej fyziky SAV na EXPO je digitálny exponát s názvom SPACE LAB SLOVAKIA, ktorý predstavuje ústav ako spoľahlivého partnera vesmírnych misií s viac ako 50-ročnou históriou. Vedci z ústavu sa podieľali na vývoji prvého vlastného kozmického prístroja SK-1, ktorý bol vypustený do vesmíru v roku 1977 na palube misie Interkozmos-17, zúčastnili sa na Česko-Slovenskom programe satelitov MAGION a v súčasnosti prispievajú k prelomovým misiám Európskej vesmírnej agentúry (ESA): Rosseta, BepiColombo či JUICE. Zástupca ústavu astrofyzik Šimon Mackovjak počas odborného programu Space week návštevníkom slovenského pavilónu odprezentuje prednášku s názvom Towards autonomous space safety.
Sériu odborných prednášok dopĺňa príspevok riaditeľa Fyzikálneho ústavu SAV Mária Zimana, ktorý v spolupráci s profesorom Vladimírom Bužekom, popredným lídrom vo výskume kvantových technológií, pripravil prednášku s názvom The Future is Quantum.
Cestu pre budúci kozmický výskum otvárajú aj nové materiály z dielne Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV. V rámci Vesmírneho týždňa ústav v Dubaji predstavuje svoj model tepelného štítu z hliníkovej peny v tvare paraboly. Jej originálna konštrukcia umožňuje na vhodnej obežnej dráhe udržiavať konštantný rozdiel teplôt medzi vnútornou a vonkajšou stranou paraboly. To sa dá využiť na nepretržité generovanie mechanickej, resp. elektrickej energie aj v prípade niekoľkohodinovej absencie slnečného žiarenia.
Druhým exponátom je kompozit na báze horčíka spevneného uhlíkovými vláknami. Súčiastky z neho vyrobené majú pevnosť a tuhosť prevyšujúcu vlastnosti oceľových súčiastok, ich hmotnosť je však päťnásobne nižšia. Z tohto kompozitu je vyrobená nosná pätka vystavovanej paraboly.
Posledným exponátom ústavu je supravodič s ľahkým plášťom vyrobeným z ultrajemnozrnného hliníka, ktorý mu dáva vysokú pevnosť pri minimálnej hmotnosti. V podmienkach nízkej teploty a mikrogravitácie na orbite ho možno preto výhodne využiť aj ako generátor elektrického prúdu, ktorý sa v ňom vytvára, keď ako dlhý drôt zavesený na satelite obiehajúcom okolo Zeme pretína jej magnetické pole. Práve vysoká pevnosť pri minimálnej hmotnosti vytvára predpoklad na výrobu drôtu dostatočnej dĺžky, supravodivosť pritom minimalizuje odporové straty.
Medzi vystavovateľmi na svetovom veľtrhu EXPO sú najmä súkromné spoločnosti, ktoré budú prezentovať svoje produkty. Hoci sa Slovenská akadémia vied venuje prioritne základnému výskumu, nadobudnutá expertíza a know-how, môžu byť zaujímavé pre budúcich potenciálnych partnerov.
Digitálny exponát ÚEF SAV je dostupný TU
Fotogaléria SAV na svetovej výstave EXPO
Spracovala: Katarína Gáliková