Zemiakovitý a približne dvanásť kilometrov široký mesiac Deimos dlho mätol astronómov svojím nezvyčajne hladkým a prachom pokrytým povrchom. Nová štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Nature Astronomy, na ktorej sa podieľali dáta z marcového preletu sondy Hera, využila pokročilý simulačný kód univerzity v Berne. Vedci vykonali takmer sto náročných simulácií kolízií, aby zistili, aký veľký objekt a pod akým uhlom musel mesiac zasiahnuť.
Catastrofická zrážka a jej dôsledky
Výsledky modelovania ukázali, že za súčasný tvar Deimosu zodpovedá šikmý náraz asteroidu s priemerom približne 320 metrov, ktorý narazil vo vysokej rýchlosti pod úhol okolo 45 stupňov. Namiesto úplného zničenia mesiaca tento náraz vyhlboval obrovskú panvu na jeho južnom póle a vymrštil obrovské množstvo trosiek do okolia. Väčšina tohto materiálu sa neskôr vrátila späť na povrch a vytvorila hrubú vrstvu voľného regolitu – akýsi „kozmetický filter“, ktorý zahladil staršie impaktové krátery.
Podpora pre budúce misie
Unikátne snímky zblízka, ktoré Hera počas svojho preletu zhotovila, pomohli odhaliť staršie, doposiaľ skryté krátery pod touto vrstvou prachu. Tieto dáta sú kľúčové nielen pre pochopenie dynamiky malých telies v Slnečnej sústave, ale aj ako príprava na nadchádzajúcu japonskú misiu MMX (Martian Moons eXploration), ktorá plánuje podrobne preskúmať marťanské mesiace a priniesť vzorky späť na Zem.
