Tieto mesačné polárne žiary, alebo „satelitné stopy“, sú jedinečné pre Jupiter a vznikajú interakciou magnetosféry mesiaca s mohutným magnetickým poľom planéty. Zatiaľ čo aurorálne stopy mesiacov Io, Europa a Ganymedes boli pozorované už skôr, stopa od Callista zostávala pre vedcov nepolapiteľnou záhadou. Callisto je od Jupitera najvzdialenejší z tejto štvorice mesiacov, čo vedie k jeho oveľa slabšej magnetickej interakcii s planétou. V dôsledku toho je jeho polárna žiara extrémne slabá a často neviditeľná, pretože ju prekrýva mohutný a jasný hlavný aurorálny ovál Jupitera.
Prelom nastal v septembri 2019, počas 22. obehu sondy Juno. V tej chvíli sa Jupiterova magnetosféra ocitla pod náporom slnečného vetra s nezvyčajne vysokou hustotou. Tento prúd častíc zo Slnka spôsobil dočasné posunutie hlavného aurorálneho oválu Jupitera, čo vedcom neočakávane odhalilo slabú, ale jednoznačnú stopu polárnej žiary mesiaca Callisto. Tento šťastný náhodný moment umožnil sonde Juno nielen vizualizovať túto stopu, ale aj uskutočniť presné merania súvisiacich častíc, vĺn a magnetických polí v jej blízkosti.
Tieto zistenia potvrdzujú teóriu, že všetky štyri najväčšie mesiace Jupitera ovplyvňujú jeho atmosféru, čo nám pomáha lepšie pochopiť dynamiku rozsiahlych planetárnych systémov. Výskum pod vedením Jonasa Rabiu bol publikovaný vo vedeckom časopise Nature Communications.