Mesiac Saturnu, Enceladus, je jedným z takzvaných ľadových mesiacov, má veľkosť približne 4% Zeme. Ide o kozmické teleso, ktoré je síce pokryté ľadom, no pod hrubou škrupinou sa môže nachádzať oceán a potenciálne aj život. Je tiež jedným z najzaujímavejších vedeckých cieľov v našej slnečnej sústave pri hľadaní života mimo Zeme. Medzi ľadovou vonkajšou kôrou mesiaca a jeho kamenným jadrom je globálny rezervoár slanej vody. Vulkány podobné gejzírom chrlia prúdy ľadových častíc, vodnej pary a organických chemikálií zo štrbín na povrchu Mesiaca, ktoré sa neformálne nazývajú „tigrie pruhy“.
„Keď som sa pozeral na dáta, najprv som si myslel, že sa musím mýliť. Bolo to také šokujúce, keď sme objavili gejzír väčší ako 20-násobok mesiaca,“ povedal hlavný autor Geronimo Villanueva z Goddard Space Flight Center NASA v Greenbelte, Maryland. "Gejzír bol spozorovaný v oblasti južného pólu."
Veľkosť výtrysku však nebola jedinou charakteristikou, ktorá výskumníkov zaujala. Rýchlosť, akou vodná para vyteká je tiež obrovská. Sonda Cassini, ktorá viac ako desať rokov skúmala systém Saturnu, prvýkrát zobrazila výtrysky Enceladu, priamo nimi preletela a odobrala vzorky materiálu. Kým Cassini poskytla neoceniteľný pohľad na Enceladus, Webbov teleskop nám ukázal citlivosť jeho prístrojov (NIRSpec - blízko infračervený spektrograf) pozorovanej z bodu L2 vo vzdialenosti viac ako milión kilometrov od Zeme.
„Obeh Enceladu okolo Saturnu je relatívne rýchly, iba 33 hodín. Keď Mesiac a jeho výtrysky obiehajú okolo Saturnu, v podstate vypľúvajú vodu a zanechávajú za sebou halo, takmer ako šišku,“ povedal Villanueva. Pozorovania z Webbovho teleskopu priamo demonštrujú, ako oblaky vodnej pary mesiaca tvoria tzv. torus, kruhový prstenec okolo telesa. Analýzou údajov astronómovia určili, že približne 30 percent vody zostáva v tomto toruse a ďalších 70 percent uniká a zásobuje zvyšok systému Saturnu vodou.
V najbližších rokoch bude Webbov teleskop slúžiť ako primárny nástroj na pozorovanie mesiaca Enceladus. Podľa dát z teleskopu budú navrhované misie, ktoré budú skúmať hĺbku podpovrchového oceánu, hrúbku ľadovej kôry a podobne.
Výsledky tímu boli nedávno prijaté na publikovanie v Nature Astronomy 17. mája.