• Encyklopédia
  • Novinky
    • Kozmonautika
    • Život na ISS
    • Vesmírne observatóriá
    • Výskum slnečnej sústavy
    • Kométy a meteory
    • Stelárna astronómia
    • Astronómovia
    • Slovenské zdroje
    • Zahraničné zdroje
  • Pre pozorovateľov
    • Slnko - Mesiac - Planéty
    • Kométy a meteory
    • Efemeridy planétok
    • Zákryty
    • Návody na pozorovanie
    • Kalendár úkazov
  • Súťaže
    • AKS
    • Čo vieš o hviezdach
    • Astronomická olympiáda
    • Astrofoto
    • Vesmír očami detí
    • Svieťme si na cestu
    • Misia Mars
    • Expedícia Mars
  • Astronomický klub
    • O astronomickom klube
    • Vedenie organizácie
    • Ako sa stať členom
    • Akcie a podujatia
    • Fotogaléria
    • Vybavenie
    • Činnosť
    • Dokumenty
    • Fond na podporu astronómie
    • Sponzori
    • Prispejte nám
  • Aktivity
    • Žiaci a študenti
    • Študentské projekty
    • Pre firmy
    • Školy
  • Hvezdárne a ľudia
    • Mapa zariadení
    • Kontakty
    • Rozhovory s astronómami
    • Programy a podujatia
    • Astronómia vo svete
  • Svetelné znečistenie
  • AKS
  • Novinky
  • Výskum slnečnej sústavy

Sonda ESA BepiColombo úspešná aj na „polceste“ k Merkúru

29.03.2023 08:54
Medziplanetárna sonda ESA BepiColombo odštartovala k Merkúru ešte v októbri 2018 a hlavné výskumné úlohy ju čakajú až v decembri 2025, keď „zaparkuje“ na orbite okolo tejto planéty. Polcesta k Merkúru je iba časová, nie však vzdialenostná, pretože už teraz sa sonda k planéte opakovane približuje a jej vedecké aparatúry už prinášajú prvé unikátne výsledky.
Jeden z prototypov aparatúry PICAM vo výstavnej vitríne kozmickej techniky ÚEF SAV. Foto: ÚEF SAV, v. v. i.

Problém, prečo sonda ešte nevie pri Merkúre zaparkovať, súvisí so zákonmi nebeskej mechaniky a obmedzenými energetickými zdrojmi pre medziplanetárne lety. Keďže sonda vyštartovala zo zemskej orbity, ktorá je od Slnka ďalej ako orbita Merkúru, na ceste k tejto planéte je urýchľovaná slnečnou gravitáciou, takže v podstate „padá“ k Slnku a ak by nebola priebežne brzdená, nabrala by príliš vysokú rýchlosť. Napriek brzdeniu chemickými a jedinečnými iónovými motormi a pomocou gravitačných asistencií pri blízkych preletoch okolo Zeme, Venuše aj samotného Merkúru, sonda ešte stále popri ňom prelietava príliš rýchlo, aby sa dokázala gravitačne zachytiť na jeho orbite. Zatiaľ sonda využila jednu gravitačnú asistenciu od Zeme, dve od Venuše a dve od samotného Merkúru, od ktorého bude potrebovať ešte štyri ďalšie. Výpočty, podľa ktorých sonda s využitím gravitačných asistencií na Merkúr v súčasnosti optimálne letí, uskutočnil taliansky vedec Giuseppe „Bepi“ Colombo, na ktorého počesť je sonda pomenovaná.

Sonda BepiColombo v hodnote viac ako dve miliardy eur pozostáva z troch častí: európskeho planetárneho orbitera MPO, japonského magnetosférického orbitera MMO (Mio) a z transferového modulu MTM, ktorý zabezpečuje pohon a manévre chemickými a iónovými motormi. Nie všetky vedecké aparatúry však môžu aktívne pracovať už teraz, keďže senzory niektorých zatiaľ blokuje transferový modul. Medzi „šťastlivcov“ s voľným zorným poľom patrí aj iónový hmotnostný spektrometer PICAM (Planetary Ion CAMera). „PICAM bol skonštruovaný v rámci veľmi širokej medzinárodnej spolupráce s prispením nášho Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i., aj slovenských technologických firiem,“ uviedol jeden z jeho konštruktérov Ján Baláž. Senzory PICAM a MIPA (Miniature Ion Precipitation Analyser) sú súčasťou vedeckého komplexu SERENA (Search for Exospheric Refilling and Emitted Natural Abundances) a už pri prvom prelete popri Merkúre zaznamenali v jeho južnej vnútornej magnetosfére unikátne vedecké dáta, čo aj s afiliáciou Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i., popisuje prestížny vedecký časopis Nature Communications.

 

 

Text: Ústav experimentálnej fyziky SAV, v. v. i.

Foto: ESA a ÚEF SAV, v. v. i.

Darujte 2% astronómii a mládeži
Nedeľa, 28. máj 2023
  • Dnes má meniny Viliam, zajtra Vilma.

  • 28.05.1971: Štart Mars 2 (ZSSR). Orbiter/lander, prílet na Mars 27.11.1971, nijaké údaje ani snímky, rozbila sa po tvrdom pristátí na povrchu Marsu.
  • 28.05.1971: Štart Mars 3 (ZSSR) Orbiter/lander, prílet na Mars 12.3.1971, vyslala údaje i niekoľko snímok, odmlčala sa po 20 sekundách po pristátí. Rover na palube, ale nevedno či vyšiel do terénu.
Vyhľadávanie
Údaje pre pozorovateľov
Najčítanejšie články
  1. Za našim prahom leží mimoriadne vzácna čierna diera, tvrdia vedci
  2. Slovenka na Kilimandžáre skúmala extrémofily i svetelný smog. V...
  3. Po prvý raz sa podarilo v laboratóriu vyrobiť víriace "prstence čiernej...
  4. V michalovskom gymnáziu otvorili Centrum popularizácie fyziky za viac...
  5. Ankara vyšle prvého astronauta na Medzinárodnú vesmírnu stanicu
Najnovšie články
  1. Slovenka na Kilimandžáre skúmala extrémofily i svetelný smog. V...
  2. Za našim prahom leží mimoriadne vzácna čierna diera, tvrdia vedci
  3. V michalovskom gymnáziu otvorili Centrum popularizácie fyziky za viac...
  4. Po prvý raz sa podarilo v laboratóriu vyrobiť víriace "prstence čiernej...
  5. Ankara vyšle prvého astronauta na Medzinárodnú vesmírnu stanicu
Vesmír.sk na Facebooku
Astronomický klub Bratislava
Froggywear fandí astronomickému klubu
Froggywear fandí astronomickému klubu
© 1999, 2023 vesmír.sk - Astronomický klub Bratislava. Webhosting pre naše stránky poskytuje Webglobe - Yegon, s.r.o.
Ochrana osobných údajov Podmienky používania Zmeniť nastavenia cookies