• Encyklopédia
  • Novinky
    • Kozmonautika
    • Život na ISS
    • Vesmírne observatóriá
    • Výskum slnečnej sústavy
    • Kométy a meteory
    • Stelárna astronómia
    • Astronómovia
    • Slovenské zdroje
    • Zahraničné zdroje
  • Pre pozorovateľov
    • Slnko - Mesiac - Planéty
    • Kométy a meteory
    • Efemeridy planétok
    • Zákryty
    • Návody na pozorovanie
    • Kalendár úkazov
  • Súťaže
    • AKS
    • Čo vieš o hviezdach
    • Astronomická olympiáda
    • Astrofoto
    • Vesmír očami detí
    • Svieťme si na cestu
    • Misia Mars
    • Expedícia Mars
  • Astronomický klub
    • O astronomickom klube
    • Vedenie organizácie
    • Ako sa stať členom
    • Akcie a podujatia
    • Fotogaléria
    • Vybavenie
    • Činnosť
    • Dokumenty
    • Fond na podporu astronómie
    • Sponzori
    • Prispejte nám
  • Aktivity
    • Žiaci a študenti
    • Študentské projekty
    • Pre firmy
    • Školy
  • Hvezdárne a ľudia
    • Mapa zariadení
    • Kontakty
    • Rozhovory s astronómami
    • Programy a podujatia
    • Astronómia vo svete
  • Svetelné znečistenie
  • AKS
  • Novinky
  • Výskum slnečnej sústavy

SOFIA prvýkrát objavila ťažký kyslík v hornej atmosfére Zeme

08.03.2023 08:46, Autor:NASA
Stratosférické observatórium pre infračervenú astronómiu (SOFIA) uskutočnilo vôbec prvé meranie ťažkého atómového kyslíka v hornej atmosfére Zeme. Ťažký kyslík má 10 neutrónov a nie normálnych osem (formu, ktorú dýchame). Ťažký kyslík sa považuje za znak biologickej aktivity, ktorá je bežná v nižších vrstvách atmosféry. Obe formy sú vedľajšími produktmi fotosyntézy, ale hlavný kyslík je spotrebovaný dýchaním živých vecí viac ako jeho ťažký náprotivok, takže za sebou zanecháva väčšiu koncentráciu ťažkého kyslíka.
Táto schéma znázorňuje vrstvy zemskej atmosféry od troposféry po termosféru. SOFIA pozoruje zvnútra stratosféry a študovala pomer hlavného a ťažkého kyslíka v mezosfére a spodnej termosfére až do nadmorskej výšky približne 200 kilometrov. Autor: NASA/SOFIA/L. Proudfit

 

Málo sa však vie o tom, ako toto množstvo ťažkého kyslíka preniká do vyšších oblastí atmosféry. Prístroju SOFIA GREAT sa podarilo zmerať s vysokým spektrálnym rozlíšením pomer hlavného a ťažkého kyslíka v mezosfére a spodnej termosfére, čím vznikla prvá spektroskopická detekcia ťažkého kyslíka mimo laboratória.

Tento výskum je veľmi dôležitý na pochopenie premiešavania vzduchových vrstiev. „Doteraz sa predpokladalo, že nadmorská výška, do ktorej siaha ťažký kyslík, je približne 60 kilometrov – teda do spodnej časti mezosféry – a otázkou bolo, či dosahuje vyššie nadmorské výšky. A ak áno, jediným spôsobom, ako sa môže dostať vyššie je efektívne vertikálne miešanie, nakoľko tam hore nie sú žiadne živé organizmy, “ objasnil Helmut Wiesemeyer, vedec z Inštitútu Maxa Plancka pre rádiovú astronómiu. Jediným vysvetlením veľkých koncentrácií ťažkého kyslíka v týchto oblastiach je pohyb vzduchu nahor a nadol, čo môže mať dôležité dôsledky na zmenu klímy. „Existujú procesy, ktoré tieto pomery menia. Pre Zem je tento proces kyslíkovým životom, "povedal Wiesemeyer - hoci existujú aj iné potenciálne chemické vysvetlenia, ktoré je potrebné zvážiť.

Meranie ťažkého kyslíka je zložité, pretože vyzerá veľmi podobne ako hlavný kyslík. Zo stratosféry ich mohla SOFIA oddeliť na mesačnom pozadí: jas Mesiaca umožnil najvyššiu citlivosť na tieto ťažko rozlíšiteľné prvky. To umožnilo výskumníkom zmerať pomery hlavného a ťažkého kyslíka až do vzdialenosti 200 kilometrov v atmosfére. 

Výsledky tohto výskumu vedci publikovali v Physical Review Research. Wiesemeyer a jeho spolupracovníci boli vo svojich odhadoch neistoty veľmi konzervatívni, takže svoje ťažké merania kyslíka nemôžu úplne pripísať biológii. Slnečný vietor môže napríklad dopraviť na Zem aj ťažký kyslík, ale je nepravdepodobné, že by k tomu prispel tak výrazne.

Táto pilotná štúdia merajúca rovnováhu medzi dvoma formami kyslíka dokazuje techniku, ktorú by vedci z atmosféry mohli použiť na štúdium vertikálneho miešania. Zistenia štúdie môžu tiež pomôcť lepšie definovať biologicky relevantnú hranicu zemskej atmosféry. A v konečnom dôsledku sa budú môcť v budúcnosti využívať podobné techniky na meranie pomerov kyslíka v exoplanétach. Kombinácia vysokého množstva kyslíka s pochopením vertikálneho miešania na týchto exoplanétach by mohla naznačovať biologickú aktivitu – hoci skupina varuje, že takáto štúdia by si vyžadovala obrovskú citlivosť, ktorú súčasné technológie nemajú.

Darujte 2% astronómii a mládeži
Piatok, 24. marec 2023
  • Dnes má meniny Gabriel, zajtra Marián.

  • 24.03.1965: Ranger 9 dosiahol Mesiac (dopad). Vyhotovil 5814 snímok povrchu Mesiaca, detaily až 25 cm.
Vyhľadávanie
Údaje pre pozorovateľov
Najčítanejšie články
  1. Pozorovanie pre začiatočníkov 17. marca
  2. Astronomická výmena skúseností 2023
  3. Okruhy tém súťaže „Čo vieš o hviezdach“
  4. NASA 3. apríla zverejní mená astronautov misie Artemis 2
  5. Hubbleov teleskop sa zameral na medúzovitú galaxiu
Najnovšie články
  1. Webb využíva na pozorovanie gravitačnú šošovku
  2. Webb zachytáva len zriedka videnú predohru supernovy
  3. NASA vybrala Firefly Aerospace pre misiu na odvrátenú stranu Mesiaca v...
  4. Počas Hodiny Zeme 25. marca sa zahalia do tmy na 60 minút pamiatky z...
  5. Tvary aerosólových častíc výrazne ovplyvňujú svetelný smog
Vesmír.sk na Facebooku
Astronomický klub Bratislava
Froggywear fandí astronomickému klubu
Froggywear fandí astronomickému klubu
© 1999, 2023 vesmír.sk - Astronomický klub Bratislava. Webhosting pre naše stránky poskytuje Webglobe - Yegon, s.r.o.
Ochrana osobných údajov Podmienky používania Zmeniť nastavenia cookies