Jupiter bude 11. júna najbližšie k Zemi

, Autor:
V utorok 11. júna popoludní bude planéta Jupiter vzdialená od Zeme 640 860 000 km. Ide o vzdialenosť 4,28 astronomickej jednotky, pričom astronomická jednotka je vzdialenosť Zeme od Slnka. Jupiter tak bude najbližšie k našej planéte v priebehu roka 2019.

Jupiter s pásmi, Veľkou červenou škvrnou (vpravo pod strednom) a polárnou žiarou nasnímanou Hubbleovým vesmírnym ďalekohľadom.

„Jupiter obehne okolo Slnka raz za 11,87 roka. V kombinácii s obehom Zeme okolo Slnka sa potom periodicky mení vzdialenosť Zeme a Jupitera. Najväčšie priblíženia nastávajú v intervale 398 dní. Tohtoročná minimálna vzdialenosť nastane 11. júna popoludní. Keďže k tomu dochádza v opozícii (Slnko, Zem a Jupiter sú prakticky v jednej línii, pričom malá odchýlka je spôsobená tým, že Zem a Jupiter neobiehajú okolo Slnka presne v jednej rovine), Jupiter bude nad obzorom počas júna pozorovateľný celé noci,“ hovorí doc. Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici.

Tohtoročné priblíženie bude pomerne náročné na pozorovanie, keďže Jupiter bude len nízko nad južným obzorom. V noci z 11. na 12. júna po polnoci dosiahne maximálna výška nad obzorom len 18,5 stupňa.

„Už v malom ďalekohľade budú môcť nadšenci nočnej oblohy vidieť kotúčik Jupitera a štyri galileovské mesiace. Vplyvom excentricity dráh Zeme a Jupitera, čo sú elipsy málo odlišné od kružníc, sú minimálne vzdialenosti dosiahnuté každý rok rôzne. Napríklad 27. septembra 2022 bude táto vzdialenosť len 591 300 000 km, čo je 3,95 astronomickej jednotky,“ vysvetľuje Ján Svoreň.

Viac informácií o planéte Jupiter:

Jupiter je piata planéta podľa vzdialenosti od Slnka. Patrí medzi obrie planéty, je z nich najväčšia. Jupiter spolu so Saturnom, Uránom a Neptúnom tvoria skupinu plynných obrov, tiež joviálne planéty. Jupiter je viac ako dvakrát hmotnejší než všetky ostatné planéty spolu, je 318- krát hmotnejší ako Zem. Stredná vzdialenosť Jupitera od Slnka je 5,2 astronomických jednotiek čo je 778 miliónov km. Po Slnku, Mesiaci a Venuši je štvrtým najjasnejším telesom na oblohe. Predpokladá sa, že Jupiter má malé kamenné jadro veľkosti 10 až 15 hmotností Zeme. Nad jadrom je podstatná časť planéty tvorená tekutým kovovým vodíkom. Až 75 % hmotnosti Jupitera tvorí vodík a 25 % hélium, so stopami metánu, vody, etánu, čpavku a kremičitanov. V atmosfére Jupitera sa vyskytujú charakteristické Jupiterove pásy. Ide o vysokorýchlostné prúdenie (vietor), ktoré je ohraničené v širokých pásoch rovnobežných s rovníkom a dosahuje rýchlosti až 650 km/hod. V susedných pásoch fúka vietor opačným smerom. Malé chemické a teplotné rozdiely medzi pásmi sú zodpovedné za farebnosť pásov, ktoré sú dominantou štruktúrou pri pohľade na planétu. Najnápadnejším útvarom v atmosfére Jupitera je Veľká červená škvrna – atmosférický vír o rozmeroch 25 000 x 12 000 km (zmestili by sa do nej 2 Zeme). Na Jupiteri sa vyskytujú silné polárne žiary. Prvé štyri mesiace Jupitera objavil už v roku 1610 Galileo Galilei – dnes ich voláme galileovské mesiace. Sú to Io, Európa, Ganymed a Kalisto. Jupiter má najmenej 79 mesiacov, 63 s priemerom menším ako 10 km bolo objavených od roku 1975.

Monika Hucáková