Návrh teraz prejde internou revíziou v ESA a v Roskosmose, pričom oficiálny výber miesta pristátia sa očakáva v polovici roka 2019.
Cieľom programu ExoMars je pokúsiť sa zistiť, či a kedy na Marse existoval život. Planéta totiž v minulosti oplývala vodnými obdobiami, avšak dnes je jej suchý povrch vystavený pôsobeniu veľkých dávok radiácie.
Kým sonda ExoMars TGO (Trace Gas Orbiter), ktorá odštartovala v roku 2016, začala začiatkom tohto roka svoju prácu pátraním po stopových plynoch v atmosfére, ktoré môžu byť spojené s biologickou alebo geologickou aktivitou, chystaný rover sa vydá do niekoľkých miest a bude vŕtať až dva metre pod povrch v snahe nájsť tu zachované stopy minulého života. Svoje dáta bude pritom na Zem odovzdávať prostredníctvom sondy TGO.
Obidve kandidátske miesta pristátia - Oxia Planum a Mawrth Vallis - zachovávajú bohatú geologickú históriu z predchádzajúcich vlhkých období planéty pred približne štyrmi miliardami rokov. Nachádzajú sa len mierne severne od rovníka v oblasti, kde mnoho vyschnutých riečišť prechádza z južných vysočín do severných nížin. A pretože život tak, ako ho poznáme na Zemi, potrebuje tekutú vodu, oblasti ako tieto majú mnoho miest pre pátranie po stopách, ktoré môžu odhaliť prítomný alebo minulý život na Marse.
"Cieľom misie ExoMars je pátrať po biosignaturách. Obe (kandidátske) miesta ponúkajú veľa cenných príležitostí pre prieskum dávnych na vodu bohatých období, ktoré mohli byť kolonizované mikroorganizmami. No oblasť Oxia Planum získala väčšinu hlasov, "vysvetľuje projektový vedec misie ESA ExoMars 2020.
"Na charakterizáciu navrhovaných miest bolo odvedené obdivuhodné množstvo práce, ktoré potvrdili, že spĺňajú požiadavky na dosiahnutie cieľov misie ExoMars. Mawrth Vallis je vedecky unikátne miesto, avšak Oxia Planum ponúka pre vstup do atmosféry, zostup a pristátie väčšiu bezpečnostnú rezervu. To isté platí pre presun terénom k vedecky zaujímavým miestam, ktoré boli identifikované z obežnej dráhy."
Skupina LSSWG tiež zdôraznila, že objavy urobené počas procesu výberu pristávacieho miesta sú zásadné pre riadenie vedeckých operácií roveru ExoMars.
Odporúčanie bolo urobené na záver dvojdňového stretnutia uskutočneného v Národnom kozmickom stredisku v Leicesteri (Veľká Británia), ktorého sa zúčastnili vedci z komunity okolo planéty Mars, priemyslu a projektu ExoMars. Diskutovali tu prínosy jednotlivých miest, rovnako tak operačné a technické obmedzenia.
Hľadanie najlepšieho pristávacieho miesta začalo pred takmer piatimi rokmi v decembri 2013, keď bola vedecká komunita oslovená s požiadavkou na navrhnutie kandidátskych lokalít. V apríli nasledujúceho roka sa posudzovalo osem návrhov, z ktorých štyri postúpili do ďalšieho kola k podrobnejšej analýze. V októbri 2015 bola oblasť Oxia Planum identifikovaná ako najkompatibilnejšie miesto s požiadavkami misie - v tom čase sa pritom počítalo so štartom v roku 2018 - pričom druhá možnosť mala byť vybraná z oblastí Aram Dorsum a Mawrth Vallis. V marci 2017 došlo k redukcii kandidátskych miest na Oxia Planum a Mawrth Vallis. V tom čase už bol známy odklad misie na rok 2020. Obe miesta každopádne v nasledujúcom roku a pol prešla detailným vyhodnocovaním.
Z technického pohľadu musí byť pristávacie miesto v rozumnej výške (Mars nemá nadmorskú výšku, ako referencia sa u neho používa tzv. Priemerný gravitačný povrch - pozn. Prekladateľa), aby sa nad ním nachádzalo dosť atmosféry pre brzdenie počas zostupu výsadkového modulu na padáku. Pristávacia elipsa s rozmermi 120 x 19 km potom nesmie obsahovať útvary, ktoré by mohli ohroziť pristátie, sklopenie zjazdových rámp pre vysadenie roveru a jeho následnú jazdu. Čo znamená podrobnú analýzu oblasti na strmé zrázy, uvoľnené materiály alebo veľké balvany.
Z vedeckého hľadiska potom analýza mala identifikovať miesta, kde môže rover vykonať vrty pre odber vzoriek spod povrchu. Tiež došlo k plánovaniu rôznych trás s maximálnym množstvom vedeckých zastávok počas päťkilometrovej jazdy od miesta pristátia.
Oblasť Oxia Planum pritom leží na hranici, kde sa veľa riečišť rozlievalo do rozľahlých nížin. Pozorovania z obežnej dráhy odhalili, že oblasť je bohatá na ílové minerály, ktoré sa sformovali vo vlhkom období pred nejakými štyrmi miliardami rokov - pravdepodobne vo veľkom množstve stojatej vody. Riečišťa, ktorým putovali materiály do nížiny, v ktorej sa pristávacia elipsa nachádza, pritom pokrývajú plochu 212 tisíc kilometrov štvorcových. Vďaka nedávnej erózii odhalené vrstvy materiálu sú dostupné z akéhokoľvek miesta pristátia, čo by malo pomôcť otvoriť pohľad do počiatkov histórie tejto oblasti.
Horniny v oblasti Oxia Planum sú reprezentantmi materiálov nachádzajúcich sa v širšom regióne, takže môžu ponúknuť globálnejší pohľad. Tým nám môžu veľa napovedať o klíme a potenciáli Marsu v historických obdobiach.
Po opakovaných vlhkých obdobiach nasledovala sopečná aktivita, ktorá ílovité usadeniny prekryla. Časť lávy odolala do dnešných dní erózii, takže uložené vrstvy mohli byť obnažené až v nedávnej dobe. Boli tak chránené pred kozmickým žiarením - a napriek tomu budú prístupné roveru a jeho analytickým nástrojom.
Pristávacie elipsa v oblasti Oxia Planum spĺňa podmienky nízkej výšky a obsahuje veľmi málo topografických prekážok alebo nebezpečných svahov.
Rover dodaný ESA a povrchová výskumná plošina z dielní Roskosmosu sa do vesmíru vydajú počas štartovacieho okna od 25. júla do 13. augusta 2020 na palube rakety Proton-M z kazachstanského Bajkonuru. Spoločne pristanú na povrchu planéty 19. marca 2021.
Pristávacia časť sa oddelí od prelet.stupňa bezprostredne pred dosiahnutím atmosféry Marsu. Využije potom dvojicu veľkých padákov, raketové motory a náraz absorbujúci systém pre zníženie rýchlosti zostupu a následne aj pre pristátie na štvrtej planéte Slnečnej sústavy. Kým rover sa vydá do rôznych lokalít, aby analyzoval materiál na povrchu a pod ním, výskumná plošina bude poskytovať kontextové snímky na mieste pristátia a vykonávať dlhodobé pozorovanie atmosféry a klímy.
Testovacia kampaň roveru pre Mars je v plnom prúde. Úspešne boli dokončené skúšky štrukturálneho a teplotného modelu roveru, rovnako ako sa ku koncu chýli šesťtýždňová kvalifikačná skúška palubného laboratória ALD (Analytical Laboratory Drawer), v ktorej budú vŕtaním získané vzorky spracované a analyzované. Test overoval funkčnosť procesu spracovania vzoriek v podmienkach čo najviac podobných Maru: od horniny až po prostredie (nízky tlak, atmosféra s prevahou oxidu uhličitého a v širokom rozsahu teplôt).
Na overovacom modele pohybového ústrojenstva zase prebiehajú testy zamerané na zisťovanie schopnosti roveru prekonávať rôzne terénne prekážky. Zároveň začala dodávka letového hardvéru, a to vrátane hlavného počítača, akumulátorov, výklopného stožiaru a väčšiny vedeckých prístrojov.
"Naša misia ExoMars kombinuje extrémny výkon s inovatívnymi prvkami na roveru. Už dnes sa tešíme na prevádzku prvej európskej misie na povrchu Marsu, "uvádza vedúci tímu programu ExoMars Francois Spoto.
"Pristátie na Marse predstavuje dlhý reťazec rizík, avšak vďaka spoločným znalostiam a skúsenostiam európskeho a ruského priemyslu a prácou so spoľahlivými technológiami smerujeme výsledok k bezpečnému pristátiu."
Poznámka pre médiá:
Ďalšie informácie o práci skupiny LSSWG (Landing Site Selection Working Group) sú k dispozícii tu.
V prípade záujmu o ďalšie informácie neváhajte kontaktovať:
Jorge Vago
- ESA ExoMars 2020
- Tel: +31 71 565 5211
- Mob: +31 6 27 65 87 70
- E-mail: jorge.vago@esa.int
Francois Spoto
- ESA ExoMars Programme team leader
- Tel: +31 71 565 4509
- Mob: +31 6 52 06 21 62
- E-mail: francois.spoto@esa.int
Markus Bauer
- ESA Science and Robotic Exploration Communication Officer
- Tel: +31 71 565 6799
- Mob: +31 61 594 3 954
- E-mail: markus.bauer@esa.int