Biela koróna a “čierne” Slnko z Ameriky

, Autor:
Ako dopadla expedícia za úplným zatmením Slnka, ktorej účastníkom bol aj známy slovenský "slniečkar" Dr. Vojtech Rušin? Čítajte ďalej.

Najvnútornejšia časť bielej koróny a protuberancie (červená farba). Foto: Aram Friedman (USA).

Dolná a stredná koróna s množstvom máloškálových štruktúr, predovšetkým oblúkov. Foto: Williams College Eclipse Expedition.

Biela koróna, v ktorej dominujú jej stredné a vonkajšie štruktúry. Foto:Williams College Eclipse Expedition. (obázky 2 a 3 sú čiastočne počítačovo spracované).

Príprava na zatmenie tímu Williams College. Foto: V. Rušin.

Pohľad na divákov zatmenia . Foto: V. Rušin.

Dňa 21. augusta 2017 nastalo úplné zatmenie Slnka Mesiacom zo série Saros 145, ktorého mesačný tieň v šírke okolo 130  km prechádzal  územím USA od Oregonu po Južnú Karolínu. Úplné zatmenia Slnka umožňujú pozorovať korónu – najvrchnejšiu atmosféru Slnka – s takým vysokým časovým a uhlovým rozlíšením, ktoré v bielom svetle nie je možné robiť mimo zatmení zo Zeme, ani pomocou prístrojov na družiciach či  kozmických sondách.

Keďže koróna je zdrojom častíc slnečného vetra, ktoré významne ovplyvňujú našu Zem, jej štúdium je mimoriadne dôležité. Toto zatmenie okrem miliónov  nadšencov pozorovali aj desiatky profesionálnych vedeckých expedícii z celého sveta, vrátane expedície Williams College.

(Členom expedície bol aj autor tohto príspevku, RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.)

Túto expedíciu financovala National Geographic Society  projektom č. 987816 pod názvom Coronal Dynamics and Spectroscopic Analysis at the Great American Eclipse of 2017, spolu s National Science Foundation. Na našom stanovišti (Univerzita Willamette v mestečku Salem,  štát Oregon)  bolo úplné zatmenie pozorované v čase od 10 hodín 17 minút a 20,6 sekúnd do 10 hodín 19 minút a 15,3 sekund, trvalo 1 minútu a 54,7 sekúnd. Počas zatmenia vedci získali stovky záberov bielej koróny teleobjektívmi s rôznou ohniskovou dĺžkou (1200mm – 200 mm), ako aj s rôznymi expozičnými časmi.

Cieľom expedície bude skúmať krátkodobé aj dlhodobé variácie jasu bielej koróny v závislosti od fázy cyklu slnečnej aktivity, ktoré spôsobujú magnetické polia na Slnku. Predbežná analýza ukazuje, že koróna bola typu minima s troma výraznými veľkoškálovými štruktúrami (tzv. helmet streamers). V ich základniach sa nachádzajú máloškálové štrukúry koróny (slučky) a protuberancie. Nad pólmi Slnka sa nachádzajú koronálne diery s množstvom polárnych lúčov, typickým prejavom magnetického poľa Slnka v tvare dipólu.

RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.

Astronomický ústav SAV

059 60 Tatranská Lomnica