Výskum sa zameriava na distribúciu smeru rotácie špirálových galaxií vo vzdialenom vesmíre a spochybňuje niektoré doterajšie zaužívané predstavy o izotropii – teda o tom, že vesmír by mal byť vo veľkom meradle rovnaký vo všetkých smeroch. Zhrnutie tohto zaujímavého pozorovania prináša pohľad na to, čo neštandardná rotácia galaxií odhaľuje o našom kozme.
Moderná kozmológia dlhodobo stojí na predpoklade, že vesmír nemá žiadnu preferovanú os ani prednostný smer rotácie, čo znamená, že galaxie by sa mali otáčať v smere aj proti smeru hodinových ručičiek v približne rovnakom pomere. Analýza hlbokých polí JWST, konkrétne programu JADES (JWST Advanced Deep Extragalactic Survey), však prostredníctvom pokročilých počítačových metód a vizuálneho spracovania ukázala výraznú nerovnováhu v smere otáčania tisícov vzdialených hviezdnych systémov.
Nečakaný nepomer v smere rotácie
Pri analýze stoviek jasne identifikovateľných špirálových galaxií v hlbokých poliach vedci zistili, že podstatne väčšia časť z nich vykazuje rotáciu v opačnom smere vzhľadom na rotáciu našej Mliečnej dráhy. Napríklad v analyzovanej vzorku prevládali galaxie otáčajúce sa jedným smerom s rozdielom dosahujúcim desiatky percent oproti opačnej strane. Štatistická pravdepodobnosť, že by takáto výrazná asymetria vznikla čistou náhodou, je mimoriadne nízka, čo naznačuje hlbší fyzikálny alebo štrukturálny dôvod.
Význam pre modernú kozmológiu
Tieto zistenia vyvolávajú diskusie v odbornej komunitnej sfére, pretože naznačujú, že globálna štruktúra vesmíru môže byť komplexnejšia, než predpokladajú štandardné kozmologické modely. Ak sa potvrdí, že rotačná asymetria narastá so vzdialenosťou (čím hlbšie do vesmíru a ďalej v čase pozeráme), môže to znamenať, že samotný vesmír má počiatočnú rotačnú zložku už od veľkého tresku. Výskum tak opäť dokazuje, že JWST slúži nielen ako okno do najstarších galaxií, ale aj ako kľúčový nástroj na preverovanie základných zákonov fyziky.
