Príprad gravitačnej šošovky nastane vtedy, keď masívne nebeské teleso spôsobí dostatočné zakrivenie časopriestoru na to, aby ohýbalo cestu svetla prechádzajúceho okolo neho alebo cez neho, takmer ako obrovská šošovka. V tomto prípade je šošovkou kopa galaxií RX J2129, ktorá sa nachádza približne 3,2 miliardy svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Vodnár. Gravitačné šošovky môžu spôsobiť, že objekty na pozadí budú vyzerať zvláštne zdeformované, ako je možné vidieť podľa sústredných svetelných oblúkov v pravom hornom rohu tohto obrázku.
Astronómovia objavili supernovu v galaxii na pozadí s tromi šošovkami pomocou pozorovaní z Hubbleovho vesmírneho teleskopu a mali podozrenie, že našli veľmi vzdialenú supernovu typu Ia. Tieto supernovy majú pomerne konzistentnú svietivosť - v rovnakej vzdialenosti majú všetky rovnakú jasnosť - čo z nich robí obzvlášť užitočné pre astronómov. Keďže ich vzdialenosť od Zeme je úmerná tomu, ako slabo sa javia na nočnej oblohe, objekty so známym jasom možno použiť ako „štandardné sviečky“ na meranie astronomických vzdialeností.
Takmer rovnomerná svietivosť supernovy typu Ia by tiež mohla astronómom umožniť pochopiť, ako silne zväčšuje kopa galaxií RX J2129 objekty na pozadí, a teda aká masívna kopa galaxií je. Okrem skreslenia obrázkov objektov v pozadí môžu gravitačné šošovky spôsobiť, že vzdialené objekty budú vyzerať oveľa jasnejšie, než by inak vyzerali. Ak gravitačná šošovka zväčší niečo so známou jasnosťou, ako je supernova typu Ia, potom to astronómovia môžu použiť na meranie „predpisu“ gravitačnej šošovky.
Toto pozorovanie zachytila Webbova Near-InfraRed Camera na meranie jasu šošovkovej supernovy. V rámci toho istého programu bola získaná aj NIRSpec spektroskopia supernovy, ktorá umožní porovnanie tejto vzdialenej supernovy so supernovami typu Ia v blízkom vesmíre. Ide o dôležitý spôsob, ako si overiť, že jedna z osvedčených metód astronómov na meranie obrovských vzdialeností funguje podľa očakávania.