• Encyklopédia
  • Novinky
    • Kozmonautika
    • Život na ISS
    • Vesmírne observatóriá
    • Výskum slnečnej sústavy
    • Kométy a meteory
    • Stelárna astronómia
    • Astronómovia
    • Slovenské zdroje
    • Zahraničné zdroje
  • Pre pozorovateľov
    • Slnko - Mesiac - Planéty
    • Kométy a meteory
    • Efemeridy planétok
    • Zákryty
    • Návody na pozorovanie
    • Kalendár úkazov
  • Súťaže
    • AKS
    • Čo vieš o hviezdach
    • Astronomická olympiáda
    • Astrofoto
    • Vesmír očami detí
    • Svieťme si na cestu
    • Misia Mars
    • Expedícia Mars
  • Astronomický klub
    • O astronomickom klube
    • Vedenie organizácie
    • Ako sa stať členom
    • Akcie a podujatia
    • Fotogaléria
    • Vybavenie
    • Činnosť
    • Dokumenty
    • Fond na podporu astronómie
    • Sponzori
    • Prispejte nám
  • Aktivity
    • Žiaci a študenti
    • Študentské projekty
    • Pre firmy
    • Školy
  • Hvezdárne a ľudia
    • Mapa zariadení
    • Kontakty
    • Rozhovory s astronómami
    • Programy a podujatia
    • Astronómia vo svete
  • Svetelné znečistenie
  • AKS
  • Novinky
  • Vesmírne observatóriá

Kamera MIRI na JWST odhaľuje zložité štruktúry

29.09.2022 10:47, Autor:ESA
Snímky zachytávajú špirálovitú galaxiu IC 5332, ktorú nasnímal HST (horný obrázok) a vesmírny teleskop Jamesa Webba (spodný obrázok). Na týchto snímkach je veľmi dobre vidieť rozdiel medzi výkonmi detektorov oboch vesmírnych teleskopov a výhody kombinovania ich údajov. 

 

Snímka vytvorená JWST ukazuje špirálovú galaxiu v bezprecedentných detailoch vďaka pozorovaniam z prístroja MIRI (Mid-InfraRed Instrument). IC 5332 leží viac ako 29 miliónov svetelných rokov od Zeme a má priemer približne 66 000 svetelných rokov, čím je asi o tretinu menšia ako Mliečna dráha. Je takmer dokonale natočená k Zemi, čo nám umožňuje obdivovať symetrický pohyb jeho špirálových ramien.

MIRI je jediný prístroj na JWST, ktorý je citlivý v strednej infračervenej oblasti (konkrétne v rozsahu vlnových dĺžok 5 µm – 28 µm). Všetky ostatné prístroje fungujú v blízkej infračervenej oblasti. MIRI je tak prvým prístrojom, ktorý poskytuje snímky v strednej infračervenej oblasti, ktoré sú dostatočne ostré na to, aby sa dali ľahko porovnať zo snímkami z HST nasnímaných v kratších vlnových dĺžkach. Pracuje pri teplote –266 °C, v prostredí len o 7 °C teplejšom ako absolútna nula. MIRI vyžaduje toto chladné prostredie, aby jeho vysoko špecializované detektory správne fungovali, a má vyhradený aktívny chladiaci systém, ktorý zaisťuje udržiavanie jeho detektorov pri správnej teplote.

Získať pozorovania v strednej infračervenej oblasti elektromagnetického spektra je extrémne náročné. Stredné infračervené žiarenie je neuveriteľne ťažké pozorovať zo Zeme, pretože veľkú časť absorbuje zemská atmosféra a teplo zo zemskej atmosféry veci ešte viac komplikuje. Hubbleov teleskop nemohol pozorovať strednú infračervenú oblasť, pretože jeho zrkadlá neboli dostatočne chladné, čo znamená, že pri pokusoch o pozorovanie by dominovalo infračervené žiarenie zo samotných zrkadiel. Mimoriadne úsilie vynaložené na to, aby detektory MIRI dokázali pracovať pri tak nízkych teplotách je evidentné na tomto úžasnom obrázku.

Je možné krásne porovnať detaily rovnakej galaxie v ultrafialovom a viditeľnom svetle, ktorá bola vytvorená pomocou údajov zhromaždených kamerov WFC3 Hubbleovho vesmírneho teleskopu. Snímka z HST ukazuje tmavé oblasti, ktoré zdanlivo oddeľujú špirálové ramená, zatiaľ čo snímka z JWST ukazuje skôr súvislú spleť štruktúr, ktoré odrážajú tvar špirálových ramien. Tento rozdiel je spôsobený prítomnosťou prašných oblastí v galaxii. Ultrafialové a viditeľné svetlo sú oveľa náchylnejšie na rozptýlenie medzihviezdnym prachom ako infračervené svetlo. Preto možno na snímke z Hubbleovho teleskopu ľahko identifikovať prašné oblasti ako tmavšie oblasti, cez ktoré väčšina ultrafialového a viditeľného svetla galaxie nebola schopná prejsť. Tie isté prašné oblasti však už nie sú na snímke z JWST tmavé, pretože cez ne prešlo stredné infračervené svetlo z galaxie. 

Zdroj: https://www.esa.int/ESA_Multimedia/Images/2022/09/Webb_s_icy_instrument_reveals_complex_structures

Darujte 2% astronómii a mládeži
Piatok, 24. marec 2023
  • Dnes má meniny Gabriel, zajtra Marián.

  • 24.03.1965: Ranger 9 dosiahol Mesiac (dopad). Vyhotovil 5814 snímok povrchu Mesiaca, detaily až 25 cm.
Vyhľadávanie
Údaje pre pozorovateľov
Najčítanejšie články
  1. Pozorovanie pre začiatočníkov 17. marca
  2. Astronomická výmena skúseností 2023
  3. Okruhy tém súťaže „Čo vieš o hviezdach“
  4. NASA 3. apríla zverejní mená astronautov misie Artemis 2
  5. Hubbleov teleskop sa zameral na medúzovitú galaxiu
Najnovšie články
  1. Webb využíva na pozorovanie gravitačnú šošovku
  2. Webb zachytáva len zriedka videnú predohru supernovy
  3. NASA vybrala Firefly Aerospace pre misiu na odvrátenú stranu Mesiaca v...
  4. Počas Hodiny Zeme 25. marca sa zahalia do tmy na 60 minút pamiatky z...
  5. Tvary aerosólových častíc výrazne ovplyvňujú svetelný smog
Vesmír.sk na Facebooku
Astronomický klub Bratislava
Froggywear fandí astronomickému klubu
Froggywear fandí astronomickému klubu
© 1999, 2023 vesmír.sk - Astronomický klub Bratislava. Webhosting pre naše stránky poskytuje Webglobe - Yegon, s.r.o.
Ochrana osobných údajov Podmienky používania Zmeniť nastavenia cookies