Snímka vytvorená JWST ukazuje špirálovú galaxiu v bezprecedentných detailoch vďaka pozorovaniam z prístroja MIRI (Mid-InfraRed Instrument). IC 5332 leží viac ako 29 miliónov svetelných rokov od Zeme a má priemer približne 66 000 svetelných rokov, čím je asi o tretinu menšia ako Mliečna dráha. Je takmer dokonale natočená k Zemi, čo nám umožňuje obdivovať symetrický pohyb jeho špirálových ramien.
MIRI je jediný prístroj na JWST, ktorý je citlivý v strednej infračervenej oblasti (konkrétne v rozsahu vlnových dĺžok 5 µm – 28 µm). Všetky ostatné prístroje fungujú v blízkej infračervenej oblasti. MIRI je tak prvým prístrojom, ktorý poskytuje snímky v strednej infračervenej oblasti, ktoré sú dostatočne ostré na to, aby sa dali ľahko porovnať zo snímkami z HST nasnímaných v kratších vlnových dĺžkach. Pracuje pri teplote –266 °C, v prostredí len o 7 °C teplejšom ako absolútna nula. MIRI vyžaduje toto chladné prostredie, aby jeho vysoko špecializované detektory správne fungovali, a má vyhradený aktívny chladiaci systém, ktorý zaisťuje udržiavanie jeho detektorov pri správnej teplote.
Získať pozorovania v strednej infračervenej oblasti elektromagnetického spektra je extrémne náročné. Stredné infračervené žiarenie je neuveriteľne ťažké pozorovať zo Zeme, pretože veľkú časť absorbuje zemská atmosféra a teplo zo zemskej atmosféry veci ešte viac komplikuje. Hubbleov teleskop nemohol pozorovať strednú infračervenú oblasť, pretože jeho zrkadlá neboli dostatočne chladné, čo znamená, že pri pokusoch o pozorovanie by dominovalo infračervené žiarenie zo samotných zrkadiel. Mimoriadne úsilie vynaložené na to, aby detektory MIRI dokázali pracovať pri tak nízkych teplotách je evidentné na tomto úžasnom obrázku.
Je možné krásne porovnať detaily rovnakej galaxie v ultrafialovom a viditeľnom svetle, ktorá bola vytvorená pomocou údajov zhromaždených kamerov WFC3 Hubbleovho vesmírneho teleskopu. Snímka z HST ukazuje tmavé oblasti, ktoré zdanlivo oddeľujú špirálové ramená, zatiaľ čo snímka z JWST ukazuje skôr súvislú spleť štruktúr, ktoré odrážajú tvar špirálových ramien. Tento rozdiel je spôsobený prítomnosťou prašných oblastí v galaxii. Ultrafialové a viditeľné svetlo sú oveľa náchylnejšie na rozptýlenie medzihviezdnym prachom ako infračervené svetlo. Preto možno na snímke z Hubbleovho teleskopu ľahko identifikovať prašné oblasti ako tmavšie oblasti, cez ktoré väčšina ultrafialového a viditeľného svetla galaxie nebola schopná prejsť. Tie isté prašné oblasti však už nie sú na snímke z JWST tmavé, pretože cez ne prešlo stredné infračervené svetlo z galaxie.
Zdroj: https://www.esa.int/ESA_Multimedia/Images/2022/09/Webb_s_icy_instrument_reveals_complex_structures