Krátko po začiatku zberu dát vesmírnym teleskopom Jamesa Webba (JWST) ich analýza odhalila z doby iba 300 miliónov rokov po Veľkom tresku, pri ktorom sa pred 13,8 miliardami rokov zrodil vesmír. Galaxia dostala meno GLASS-z13 , informuje web New Scientist . Kedy sa galaxie objavili, nie je v súčasnosti známe: predchádzajúca najstaršia identifikovaná galaxia, ktorú našiel Hubbleov vesmírny teleskop, sa nazýva GN-z11 a pochádza z obdobia 400 miliónov rokov po zrode vesmíru.
Okrem nej objavili vedci z Harvardského a Smithsonovho centra astrofyziky v Massachusetts druhú galaxiu, ktorú pomenovali GLASS-z11. Tá je takmer rovnako stará ako GLASS-z13. Dáta pochádzajú z infračervenej kamery teleskopu - NIRCam. Každá z galaxií má hmotnosť, ktorá sa rovná hmotnosti jednej miliardy slnka. Presný vek zaznamenaných galaxií GLASS-z11 a GLASS-z13 bude ešte spresňovať podrobná analýza dát.
Na analýze dát z teleskopu sa podieľal astrofyzika Rohana Naidu, ktorý pre New Scientist vyhlásil, že „sme našli dvoch veľmi presvedčivých kandidátov na extrémne vzdialené galaxie.“
Tieto galaxie sú malé v porovnaní s našou Galaxiou, ktorá má priemer 100 000 svetelných rokov, zatiaľ čo GLASS-z13 iba 1600 svetelných rokov a GLASS z-11 2300 svetelných rokov.
Webov teleskop bol skonštruovaný práve za účelom nahliadnutia do najvzdialenejších končín vesmíru. Teleskop z dielne americkej vesmírnej agentúry NASA, Európskej vesmírnej agentúry ESA a Kanadskej vesmírnej agentúry CSA začína tieto očakávania napĺňať.
Pomocou teleskopu budú astronómovia tiež schopní skúmať atmosféry planét, ktoré obiehajú okolo vzdialených hviezd, a hľadať chemické stopy naznačujúce prítomnosť života. Jedná sa o mimoriadne presné a citlivé zariadenie, ktoré by, podľa tvrdení jeho konštruktérov, malo byť schopné zaznamenať tepelnú stopu čmeliaka na vzdialenosť státisícov kilometrov.
Teleskop Jamesa Webba už vykonal množstvo pozorovaní - okrem objavu spomínaných galaxií, určil spektrum svetla z exoplanéty WASP-96b, fotografoval hmlovinu Carina, sústavu galaxií Stephanov kvartet, Južnú prstencovú hmlovinu aj Jupiter a jeho mesiac Europa.