Sonda Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) objavila zatiaľ najpresvedčivejšie dôkazy o prítomnosti vody v tekutom skupenstve na Marse.
Vedci pomocou snímok zo spektrometra na MRO zistili prítomnosť hydratovaných minerálov na stenách kráterov so sezónnymi útvarmi známymi ako tmavé pásy, čo potvrdzuje teóriu, že tieto pásy vytvorila práve tečúca slaná voda. Tmavé pásy sa nachádzajú na viacerých lokalitách na Marse, keď je teplota vyššia než mínus 23 stupňov Celzia. Podľa vedcov voda na Marse obsahuje chloristany - soli, ktoré znižujú jej bod tuhnutia. Prítomnosť chloristanov na Marse už skôr objavili robotické sondy Phoenix a Curiosity, tie ich však zaznamenali v pôde. MRO však objavil chloristany v tekutej forme a na iných lokalitách ako robotické sondy.
Sonda New Horizons preletela 14. júla okolo trpasličej planéty Pluto.
Tá sa stala prvým objektom v Kuiperovom páse, ktorý navštívila misia zo Zeme. Sonda spravila pred, počas aj po prelete množstvo fotografií, na základe ktorých vedci napríklad zistili, že Pluto je o niečo väčšie, než sa doteraz predpokladalo. Jeho priemer je približne 2370 kilometrov. Sonda taktiež odhalila štyri tmavé škvrny, z ktorých každá má priemer približne 500 kilometrov. Okrem toho odfotografovala aj Plutove mesiace Cháron, Styx, Nix, Kerberos a Hydra. Koncom augusta potom predstavitelia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) oznámili, že ďalším cieľom sondy bude kométe podobné teleso s označením 2014 MU69.
Sonda Dawn sa 6. marca dostala na obežnú dráhu trpasličej planéty Ceres.
Tá je najväčším objektom medzi Marsom a Jupiterom. Koncom júla potom predstavitelia NASA zverejnili novú mapu Ceres, ktorú zostavili na základe údajov z Dawn, a taktiež predstavili oficiálne názvy osemnástich kráterov. Z pozorovaní sondy napríklad vyplýva, že jasné škvrny na dne krátera Occator pravdepodobne sublimujú materiál do vesmíru, čím vytvárajú v rámci tohto 92 kilometrov širokého krátera lokálnu atmosféru. Samotné škvrny by mohli byť slaným podpovrchovým ľadom, ktorý odkryl náraz meteoritu alebo iného premetu do povrchu Ceres.
Americký astronaut Scott Kelly a jeho ruský kolega Michail Kornijenko odštartovali 28. marca ročný experimentálny pobyt na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).
Cieľom experimentu je získať medicínske údaje a otestovať rôzne metódy na minimalizovanie nepriaznivých účinkov dlhého pobytu vo vesmíre, ako sú napríklad úbytok kostnej a svalovej hmoty, poškodenia zraku alebo zmeny v imunitnom systéme. Tieto poznatky chcú odborníci použiť pri plánovaní budúcich pilotovaných misií na Mars alebo iné vesmírne objekty.
Vozidlo Opportunity prekonalo 24. marca na Marse maratónsku vzdialenosť.
Po jedenástich rokoch a dvoch mesiacoch prešlo vzdialenosť 42,195 kilometra. Opportunity sa stal prvým človekom vyrobeným strojom, ktorý prešiel maratónsku vzdialenosť na povrchu iného vesmírneho telesa.
Americkí vedci našli sondu Beagle2, ktorá sa v roku 2003 stratila na Marse.
Objavili ju na fotografiách, ktoré vyhotovila spomínaná sonda MRO. Zo snímok taktiež vyplýva, že Beagle2 pravdepodobne pristála na planéte v poriadku, no problém v komunikácii spôsobilo nedostatočné rozvinutie ramien so solárnymi panelmi.
Americkí vedci na čele s Bruceom Jakoským z University of Colorado Boulder zverejnili prvé údaje z vesmírnej sondy MAVEN,
(Mars Atmosphere and Volatile EvolutioN), ktoré detailne opisujú, ako Mars v súčasnosti v dôsledku pôsobenia slnečného vetra prichádza o horné vrstvy atmosféry. Odborníci na základe týchto údajov vypočítali rýchlosť unikania plynov a taktiež dospeli k záveru, že v minulosti mohol byť tento proces omnoho rýchlejší.
Sonda Rosetta objavila na kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko osemnásť obrovských dier.
Tie sa podľa vedcov pravdepodobne vytvorili prepadom materiálu na povrchu kométy. Diery na kométe sú až 200 metrov široké a 180 metrov hlboké, pričom z niektorých z nich vytryskujú prachové častice. V plynnom obale kométy zas detekovala molekulárny kyslík, z čoho vyplýva, že súčasný model vzniku Slnečnej sústavy nemusí byť úplne správny.
Tím vedcov na čele s Matteom Massironim z Padovskej univerzity zistil, že spomínaná kométa 67P/Churyumov-Gerasimenko vznikla kolíziou a následným spojením dvoch samostatných komét v ranom období Slnečnej sústavy.
K zrážke muselo dôjsť pri veľmi nízkej rýchlosti, inak by sa kométy navzájom zničili.
Americkí vedci z Purdue University objavili na privrátenej strane Mesiaca doteraz neznámy zasypaný kráter s priemerom približne 200 kilometrov.
Išlo o prvý objav nového mesačného krátera takejto veľkosti po minimálne sto rokoch. Kráter jeho objavitelia Rohan Sood, Loic Chappaz a H. Jay Melosh pomenovali Earhart po Amelii Earhart.
Medzinárodný tím vedcov zas objavil nad povrchom Mesiaca veľký, asymetrický prachový oblak.
Ten vznikol pravdepodobne v dôsledku kolízií čiastočiek z meteoroidov s mesačným povrchom. Tento objav naznačuje, že podobné oblaky by sa mohli nachádzať aj nad inými skalnatými planetárnymi telesami. Mihaly Horányi z University of Colorado Boulder a jeho kolegovia odhalili tento oblak pomocou analýzy údajov zo sondy Lunar Atmosphere and Dust Environment Explorer (LADEE).
Gravitácia Zeme spôsobuje praskliny na povrchu Mesiaca.
Zistili to americkí vedci na čele s Thomasom Wattersom z National Air and Space Museum vo Washingtone, ktorí analyzovali zábery zo sondy Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO). Vedci si pôvodne mysleli, že praskliny vznikli ako dôsledok ochladzovania vnútra Mesiaca, čo spôsobilo popraskanie mečanej kôry. Watters s kolegami si však myslia, že ak by ochladzovanie bolo jediným faktorom ovplyvňujúcim formovanie týchto prasklín, tak by ich orientácia bola náhodná, pretože pôsobiace sily by boli rovnako veľké vo všetkých smeroch. Ich orientácia však zodpovedá pôsobeniu zemskej gravitácie.
Sonde Cassini sa podarilo odfotografovať zvláštne červené pásy na povrchu Saturnovho mesiaca Tethys.
Ide o úzke, zakrivené línie so šírkou iba niekoľko kilometrov, avšak dlhé stovky kilometrov. Z jej záberov ďalšieho Saturnovho mesiaca Enceladus zas vyplýva, že oceán pod jeho ľadových povrchom je oveľa väčší, než vedci pôvodne predpovedali. Analýzou snímok objavili mierne kmitanie tohto mesiaca, ktoré je podľa nich dôkazom, že tekutý oceán sa musí nachádzať pod celým povrchom.
Vedci na čele s Joachimom Saurom z Kolínskej univerzity získali nové údaje potvrdzujúce hypotézu, že pod ľadovým povrchom Jupiterovho mesiaca Ganymedes sa nachádza oceán tvorený slanou vodou.
Údaje pochádzajú z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, ktorý sledoval pohyb polárnej žiary nad týmto mesiacom.
Sonda MESSENGER (MErcury Surface, Space ENvironment, GEochemistry and Ranging) ukončila 30. apríla nárazom do povrchu Merkúru svoju štvorročnú misiu zameranú na výskum tejto planéty.
Stalo sa tak po tom, ako sa jej 24. apríla minulo posledné palivo a následne postupne klesala až k povrchu. Podľa odhadov malo k nárazu dôjsť neďaleko severného pólu v rýchlosti 14-tisíc kilometrov za hodinu.
Medzinárodný tím astronómov na čele s Ericom Mamajekom z University of Rochester zistil, že pred približne 70-tisíc rokmi preletela cez okraj Slnečnej sústavy cudzia hviezda.
Išlo o objekt známy ako Scholzova hviezda, ktorú tvorí červený a hnedý trpaslík. Táto dvojhviezda sa momentálne nachádza približne 20 svetelných rokov od Slnka, no Mamajek s kolegami na základe pozorovaní jej trajektórie vypočítali, že pred 70-tisíc rokmi bola od Slnka vzdialená iba 0,8 svetelného roka, čo predstavuje vonkajšiu časť takzvaného Oortovho oblaku.
Americkí vedci objavili pomocou teleskopu Kepler exoplanétu, ktorá je spomedzi všetkých známych exoplanét zatiaľ najpodobnejšia Zemi.
Planéta dostala označenie Kepler-438b a od Zeme je vzdialená 475 svetelných rokov. Kepler-438b je iba o dvanásť percent väčšia než Zem a svoju materskú hviezdu obehne raz za 35,2 dňa.
Medzinárodný tím astronómov zas pomocou teleskopu Kepler objavil najstaršiu známu slnečnú sústavu s planétami veľkými približne ako Zem.
Tvorí ju hviezda Kepler-444 a päť planét, pričom vek tohto solárneho systému je 11,2 miliardy rokov, čo predstavuje 80 percent veku vesmíru. Hviezda Kepler-444 sa nachádza v súhvezdí Lýry a od Zeme je vzdialená 117 svetelných rokov.
Príčinou zastavenia tvorby nových hviezd v galaxii je jej pomalé zadusenie sa.
S týmto tvrdením prišli vedci z University of Cambridge a Royal Observatory Edinburgh, ktorí sledovali tisícky živých a mŕtvych galaxií, aby určili, čo v nich spôsobuje ukončenie formovania nový hviezd, čiže smrť. Astronómovia porovnávali 23-tisíc červených pasívnych galaxií a štyritisíc modrých galaxií, ktoré stále tvoria nové hviezdy. V mŕtvych galaxiách objavili vysoké hodnoty kovov, ktoré vznikajú počas tvorby hviezd.
Tím britských astronómov na čele s Markusom Lohrom z Open University objavil systém piatich hviezd, ktoré obiehajú okolo spoločného gravitačného centra.
Päťhviezda sa nachádza približne 250 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Veľká medvedica a objavili ju vďaka údajom z projektu SuperWASP (Wide Angle Search for Planets).
Tím Brucea Macintosha zo Stanford University objavil a odfotografoval mladú exoplanétu podobnú Jupiteru, ktorá vznikla pred menej než 20 miliónmi rokov.
Planéta s názvom 51 Eridani b je vôbec prvou exoplanétou, ktorú vedci objavili pomocou kamery Gemini Planet Imager. Planéta 51 Eridani b obieha hviezdu 51 Eridani, ktorá sa nachádza 96 svetelných rokov od Zeme. Od svojej materskej hviezdy je vzdialená o niečo ďalej než Saturn od Slnka a je natoľko mladá, že ešte stále vyžaruje teplo z obdobia svojho vzniku.
Medzinárodný tím astronómov objavil pomocou sústavy teleskopov MEarth-South array exoplanétu podobnú Venuši, ktorá by aj napriek svojej vysokej teplote mohla mať atmosféru.
Planéta dostala označenie GJ 1132b, pričom jej materská hviezda, červený trpaslík Gliese 1132 sa nachádza iba 39 svetelných rokov od Zeme.
Austrálski astronómovia na čele s Duncanom Wrightom z Univerzity Nového Južného Walesu objavili zatiaľ najbližšiu potenciálne obývateľnú exoplanétu.
Planéta s označením Wolf 1061c je približne 4,3-krát hmotnejšia ako Zem a okolo svojej materskej hviezdy Wolf 1061 obieha s najmenej dvoma ďalšími planétami. Hviezda Wolf 1061 sa nachádza štrnásť svetelných rokov od Slnka v súhvezdí Hadonos.
(c) 2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.