V súčasnosti sú známe dva typy čiernych dier. Prvým sú tie, ktorých hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí „len“ niekoľkých hmotností Slnka, druhým sú supermasívne čierne diery, ktoré s váhou až niekoľkých desiatok miliárd Sĺnk. Supermasívne čierne diery ležia v srdci väčšiny galaxií. V roku 2019 sa jednu podarilo vyfotiť, čo je historicky prvá fotografia čiernej diery. Aj napriek tomu vedci nedokázali vysvetliť, ako môžu tak masívne objekty existovať. Najväčšie supermasívne čierne diery by podľa nášho chápania vesmíru nemali mať dostatok času na to, aby narástli do takých hmotností, aké majú dnes.
Výskumníci preto už dlhšiu dobu teoretizujú o tom, že musia existovať ešte aj takzvané stredné čierne diery, akýsi medzistupeň medzi normálnymi čiernymi dierami a tými supermasívnymi. Podľa teórie by mali mať stredné čierne diery hmotnosť od 100 až do 100-tisíc násobku hmotnosti Slnka. Dlhú dobu ich však nedokázali vo vesmíre nájsť. Dnes astronómovia vedia o hŕstke stredných čiernych dier, no všetky ležia v iných galaxiách. Jednou z možností je aj to, že sú na ceste stať sa supermasívnymi čiernymi dierami, no zatiaľ o nich nemáme veľa informácií.
Čierne diery stredných hmotností by sa podľa všetkého mali najčastejšie vyskytovať v guľových hviezdokopách. V blízkosti našej Galaxie vedci detekovali viac ako 150 guľových hviezdokop, ktoré sa skladajú zo stoviek tisícov individuálnych hviezd. Čiernu dieru tohto typu sa im však zatiaľ nájsť nepodarilo. Problémom je, že tieto čierne diery nemožno pozorovať priamo. Výskumníci preto hľadajú rôzne stopy spoliehajúc sa napríklad na pohyby hviezd v blízkosti objektu. Rýchlosť hviezd na obežnej dráhe môže pomôcť vedcom zistiť hmotnosť objektu okolo ktorého obiehajú a tým aj odhaliť skrytú čiernu dieru. Hubblov vesmírny ďalekohľad vedcom pomáha pri tomto love na neviditeľnú „korisť“.
Astronómovia nedávno publikovali štúdiu, ktorá bližšie popisuje fascinujúci objav. Pomocou Hubblovho ďalekohľadu sa im podarilo nájsť doteraz najlepšie dôkazy, ktoré naznačujú existenciu tohto vzácneho typu čiernych dier prakticky za našim prahom. Jedna čierna diera tohto typu by sa totiž mala nachádzať v najbližšej guľovej hviezdokope, vo vzdialenosti približne 6-tisíc svetelných rokov.
Vedci už od roku 2008 prišli s niekoľkými potenciálnymi kandidátmi, no dôkazy boli zakaždým nejednoznačné. V rámci novej štúdie sa však pozreli na guľovú hviezdokopu Messier 4 pomocou Hubblovho ďalekohľadu. Vedúci štúdie, Eduardo Vitral tvrdí, že výskum takéhoto druhu nemožno robiť bez pomoci Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu.
Autori štúdie predpokladajú, že v guľovej hviezdokope M4 môže existovať stredná čierna diera s hmotnosťou 800 Sĺnk. Vedci čiernu dieru nevideli priamo, no jej hmotnosť odvodili od pohybu hviezd v jej blízkosti. Tvrdia, že v hviezdokope musí byť čierna diera, pretože iné alternatívy na tento prípad nesedia. Ak by študovaný objekt nebol jednou čiernou dierou strednej hmotnosti, potom by muselo byť na rozlohe desatiny svetelného roku až 40 malých čiernych dier, čo by spôsobilo chaos. Stredné čierne diery sú mimoriadne vzácne objekty a nájsť jednu 6-tisíc svetelných rokov od nás by bol výnimočný objav. Autori štúdie ešte nič definitívne nepotvrdzujú, no dôkazy naznačujú, že sme natrafili na „kozmický jackpot“.