"Modely to jednoducho nepredpovedajú," povedal Garth Illingworth, astronóm z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz, o masívnych raných galaxiách. "Toto nie je kozmologická kríza. To, čo sa deje, je množstvo rýchlej vedy, ktorá sa vykonáva „v reálnom čase“, ako hovorí astrofyzička Jeyhan Kartaltepová z Rochesterského technologického inštitútu. Webbov teleskop posiela obrovské množstvo dát naraz. Teleskop nám predkladá dáta a snímky, ktoré nikto nikdy nevidel v takých ostrých detailoch a v takých obrovských vzdialenostiach.
Kartaltepová sa žiadneho napätia medzi astrofyzikálnou teóriou a tým, čo vidí Webb neobáva: „Jedného dňa zistíme, že toto všetko dáva zmysel."
Čo prekvapilo astronóma Dana Coea z Space Telescope Science Institute, je množstvo pekne tvarovaných galaxií podobných disku. "Mysleli sme si, že raný vesmír bol chaotické miesto, kde sú všetky tie zhluky tvorby hviezd a všetko je poprehadzované," povedal Coe.
Tento predpoklad o ranom vesmíre bol čiastočne spôsobený pozorovaniami Hubbleovho vesmírneho teleskopu, ktoré odhalili zhluk nepravidelne tvarovaných galaxii v ranom vesmíre. HST však získal dáta v relatívne úzkej časti elektromagnetického spektra vrátane viditeľného svetla. Webb pozoruje v infračervenom pásme a získava tak dáta aj mimo dosahu Hubbleovho teleskopu.
Najjednoduchším vysvetlením pre tieto prekvapivo masívne galaxie je, že prinajmenšom v prípade niektorých z nich došlo k nesprávnemu výpočtu. Vzdialené galaxie sú veľmi červené, čiže majú tzv. „červený posun“. Vlnové dĺžky svetla z týchto objektov sa rozpínaním vesmíru predĺžili. Tie, ktoré vyzerajú najčervenšie, majú najvyšší červený posun, sa považujú za najvzdialenejšie.
Prach však môže absorbovať modré svetlo a sčervenať objekt. Je možné, že niektoré z týchto veľmi vzdialených galaxií s veľmi červeným posunom sú len veľmi prašné a v skutočnosti nie sú také vzdialené (a také „mladé“), ako sa zdajú. To by zosúladilo pozorovania s tým, čo astronómovia očakávali.
Alebo sa môže objaviť nejaké iné vysvetlenie. Zatiaľ teleskop v hodnote 10 miliárd dolárov prináša nové pozorovania nielen tých vzdialených galaxií, ale aj relatívne blízkych objektov - planét, asteroidov či komét.