"Po prvýkrát sledujeme miniatúrnu planétu, ako je roztrhávaná silnou gravitáciou a ako sa vyparuje pod vplyvom silného žiarenia a po kúskoch dopadá na hviezdu," povedal Andrew Vanderburg, doktorant v Harvard-Smithsonianskom centre pre astrofyziku v Cambridgei a hlavný autor článku uverejneného v Nature.
Keď hviezdy podobné nášmu Slnku starnú, nafúknu sa na obrovských červených obrov a potom postupne strácajú svoju hmotu, až sa zmenšia na jednu stotinu svojej pôvodnej veľkosti a svojou veľkosťou pripomínajú Zem. Tento mŕtvy, veľmi hustý pozostatok hviezdy sa nazýva biely trpaslík.
Planetesimála alebo iný kozmický objekt zložený z prachu, skál alebo iného materiálu, ktorý obieha tohto bieleho trpaslíka, má pravdepodobne veľkosť väčšieho asteroidu a je prvým objektom s planetárnymi vlastnosťami, ktorý bol pozorovaný na obežnej dráhe okolo bieleho trpaslíka. Obežná doba okolo materskej hviezdy WD 1145+017 je 4,5 hodiny, čo znamená, že hviezdu obieha vo veľmi malej vzdialenosti. Preto na planétu výrazne pôsobí teplo a gravitačná sila bieleho trpaslíka.
Počas prvej pozorovacej kampane od 30. mája 2014 do 21. augusta 2014 sa Kepler zameral na oblasť súhvezdia Váhy a zaznamenával miniatúrne zmeny v jasnosti vzdialených bielych trpaslíkov. Keď nejaký objekt prechádza popred hviezdu, zaznamenávame jemný pokles v jasnosti hviezdy. V prípade periodických poklesoch jasnosti, veľmi pravdepodobne ide o objekt, ktorý obieha okolo hviezdy.
Tím pod vedením Vanderburga našiel neobvyklý, avšak podobný vzor v údajoch. Bol badateľný pokles v jasnosti hviezdy a to každých 4,5 hodiny, čo znamenalo výkyvy až o 40% v jasnosti, avšak tranzitný signál planétky nevykazoval typický symetrický tvar U. Bola to asymetrická, jemne sklonená krivka, čo naznačovalo prítomnosť akéhosi chvostu, podobného chvostu komét. Spolu tieto charakteristiky krivky viedli k myšlienke prstenca prachových častíc obiehajúci okolo hviezdy, ale taktiež to mohlo znamenať, že malá planéta sa na orbite okolo trpaslíka vyparuje.
"Ten kľúčový moment objavu nastal v poslednú noc pozorovania, keď som si zrazu uvedomil, čo sa deje okolo bieleho trpaslíka. Tvar a zmena hodnôt krivky boli neklamné dôkazy," opísal Vanderburg.
Okrem tohto objavu, Vanderburg so svojím tímom našiel stopy po ťažkých prvkoch v atmosfére hviezdy, čo by len podporovalo teóriu o vyparovaní planéty.
Kvôli silnej gravitácii, by mali mať bieli trpaslíci chemicky čistý povrch, pozostávajúci len z ľahkých chemických prvkov, ako napríklad vodík a hélium. V minulosti už však vedci našli dôkazy, že atmosféra niektorých bielych trpaslíkov je kontaminovaná stopami ťažkých prvkov, ako napríklad vápnik, kremík, horčík a železo. Predpokladalo sa, že zdrojom týchto ťažkých prvkov je obvykle nejaký asteroid alebo malá planéta, ktorá bola roztrhaná priveľkou gravitáciou.
Analýza zloženia hviezdnej atmosféry bola uskutočnená v observatóriu Arizonskej univerzity.
"Po celé desaťročia sme podozrievali bielych trpaslíkov, že sa "kŕmia" pozostatkami skalnatých objektov a tento objav môže byť dôkaz, že sme ich obviňovali právom," zavtipkoval Fergal Mullally, ktorý pracuje pre K2 v SETI a zároveň aj vo výskumnom centre Ames v Kalifornii. "Avšak, ešte nás čaká veľa práce, kým budeme vedieť, čo presne sa udialo v tomto planetárnom systéme."
"Toto zistenie len vyzdvihuje silu a zároveň mieru šťastia pri práci s K2. Vedecká komunita má plný prístup k pozorovaniam z K2 a používa údaje na široké spektrum astrofyzikálnych výskumov," povedal Steve Howell, projektový manažér K2 v Ames.
Pre viac informácií o misiách Kepler a K2, navšívte: http://www.nasa.gov/kepler
Tento článok je preklad správy NASA: http://www.nasa.gov/ames/kepler/nasa-k2-finds-dead-star-vaporizing-mini-planet