Najzaujímavejšie správy z astronómie v roku 2011

, Autor:
Vedci v roku 2011 narazili na stopy po existencii Higgsovho bozónu, zachytili neutrína, ktoré pravdepodobne prekonali rýchlosť svetla, a objavili exoplanétu s prezývkou "druhá Zem". Aj v roku 2011 vedci na celom svete uskutočnili množstvo zaujímavých objavov, výskumov a projektov. Prinášame vám prehľad tých najvýznamnejších.

 

Vedcom z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) sa podarilo vo Veľkom hadrónovom urýchľovači (LHC) naraziť na stopy po existencii Higgsovho bozónu, ktorý dáva časticiam hmotnosť. Podarilo sa to na detektoroch ATLAS aj CMS. V LHC sa však podarilo objaviť aj iný bozón, konkrétne Chi_b (3P) , ktorý je kombináciou kvarku b a jeho antikvarku. Ide o vôbec prvý potvrdený objav novej častice v LHC od jeho spustenia v roku 2009.

V septembri odborníci z CERN-u oznámili, že pravdepodobne zachytili subatomárne častice, ktoré prekonali rýchlosť svetla (299 792,458 kilometra za sekundu ). Experti vypustili prúd neutrín zo Ženevy do 732 kilometrov vzdialeného laboratória Gran Sasso v Taliansku, pričom tieto častice tam dorazili o 60 nanosekúnd rýchlejšie než svetlo. O dva mesiace neskôr vedci z talianskeho tímu OPERA informovali, že spomínaný pokus s neutrínami zopakovali a dosiahli rovnaké výsledky. Podľa nich ani táto skutočnosť však stále nedokazuje, či je možné poprieť teóriu relativity Alberta Einsteina. Podľa nej sa žiadna častica nemôže pohybovať rýchlejšie ako svetlo.
Expertom z CERN-u sa tiež podarilo udržať atómy antivodíka na viac ako 15 minút. Ide o veľmi významný krok vpred oproti minulému roku, keď sa im antihmotu podarilo zachytiť len na dve desatiny sekundy. Vďaka tomuto pokroku budú môcť antihmotu skúmať detailnejšie, čo im môže pomôcť pochopiť, prečo vesmír tvorí z väčšej časti normálna hmota a nie jej opak.
V piatok 4. novembra sa skončil experiment Mars-500, počas ktorého bola šestica jeho účastníkov 520 dní zavretá v module na simulovanej misii na Mars. Vedci na nich skúmali, ako sa dokážu vyrovnať s izoláciou, čo má v budúcnosti pomôcť pri plánovaní skutočnej misie na Mars. Rusi Alexej Sitev, Alexander Smolejevskij a Suchrob Kamolov, Francúz Romain Charles, Talian kolumbijského pôvodu Diego Urbina a Číňan Wang Yue boli v module nachádzajúcom sa v Inštitúte biomedicínskych problémov Ruskej akadémie vied v Moskve vystavení podmienkam čo najpodobnejším podmienkam astronautov pri misii na Mars. Experiment sa skladal z 250 dní cesty na Mars, 30 dní pobytu na ňom vrátane výstupov na jeho povrch a nakoniec 240 dní simulovanej cesty na Zem.
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) zverejnil v decembri snímku planéty Kepler-22b, ktorá dostala prezývky ako "druhá Zem" alebo "dvojča Zeme". Teplota na povrchu planéty je približne 22 stupňov Celzia a mala by sa na nej vyskytovať aj voda. Planétu objavil vesmírny teleskop Kepler, pomocou ktorého astronómovia našli aj planéty Kepler-20e a Kepler-20f. Tie sú vôbec najmenšími doteraz objavenými exoplanétami. Medzi ďalšie objavy teleskopu Kepler patrí aj planéta Kepler-16b, ktorá obieha okolo dvoch hviezd.
Vesmírna sonda Stardust vo februári úspešne poslala na Zem snímky kométy Tempel, pričom na fotografiách je zachytený aj kráter, ktorý v roku 2005 vytvorila na kométe sonda Deep Impact. Z fotografií je zrejmé, že jeho okraje už poznačila erózia. Snímky vznikli počas preletu okolo kométy, ktorý sa uskutočnil vo vzdialenosti približne 338 miliónov kilometrov od Zeme. Pre sondu Stardust, ktorá je vo vesmíre od roku 1999, išlo pravdepodobne o poslednú misiu, pretože už jej zostáva len málo paliva.

Predstavitelia NASA v marci zverejnili prvú fotografiu povrchu Merkúru z jeho obežnej dráhy. Záber urobila vesmírna sonda MESSENGER (MErcury Surface, Space ENvironment, GEochemistry and Ranging). MESSENGER sa stal vôbec prvou sondou, ktorá sa dostala na obežnú dráhu tejto najmenšej planéty Slnečnej sústavy. V čase vstupu na orbitu bol MESSENGER vzdialený od Slnka 46,14 milióna kilometrov a od Zeme 155,06 milióna kilometrov.

Vozidlu Opportunity sa podarilo na Marse objaviť zatiaľ najpresvedčivejší dôkaz o tom, že sa na tejto planéte v minulosti vyskytovala tečúca voda. Ide o žilu sadrovca vystupujúcu z horniny, ktorú Opportunity našiel na okraji marťanského kráteru Endeavour. Sadrovec sa väčšinou vytvára v mieste, kde voda preteká horninou.
Vedci z NASA objavili pomocou vesmírnej sondy Galileo na Jupiterovom mesiaci Io obrovské množstvo magmy. Tá sa nachádza 30 až 50 kilometrov pod povrchom mesiaca. Prvé sopky na mesiaci Io objavila v roku 1979 kozmická sonda Voyager. Štvrtý najväčší mesiac Slnečnej sústavy je jediným známym miestom vo vesmíre okrem planéty Zem, kde sa nachádzajú aktívne sopky. Sopky na mesiaci Io vyprodukujú stokrát viac lávy ako tie na Zemi.
Vesmírna sonda Dawn sa v júli dostala na obežnú dráhu planétky Vesta, ktorá je druhým najväčším objektom v pásme asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. O mesiac neskôr začala o tejto planétke zbierať údaje, pričom prvé pozorovanie jej povrchu uskutočnila zo vzdialenosti 2735 kilometrov. Jej úlohou je Vestu preskúmať a potom sa presunúť k planétke Ceres. Vedci dúfajú, že Dawn zozbiera dostatok informácií, aby na ich základe dokázali pochopiť podmienky a procesy v raných štádiách slnečnej sústavy.
Americkí astronómovia objavili pomocou Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu štvrtý mesiac trpasličej planéty Pluto. Priemer mesiaca, ktorý dostal dočasný názov P4, je iba približne 13 až 34 kilometrov. Vedci si P4 prvýkrát všimli na fotografii, ktorú Hubbleov teleskop spravil 28. júna, pričom jeho existenciu následne potvrdili prostredníctvom snímok z 3. a 18. júla. Novoobjavený mesiac sa nachádza medzi obežnými dráhami mesiacov Nix a Hydra, ktoré astronómovia objavili v roku 2005.
Americkým astronómom z Kalifornskej univerzity v Berkeley sa podarilo objaviť dve zatiaľ najväčšie čierne diery. Objekty situované medzi dvoma blízkymi galaxiami sú takmer 10 miliárd ráz hmotnejšie než naše Slnko. Veľkosť objektov vedci odhadovali pomocou pozorovaní galaxií v ich blízkosti, pričom zistili, že pri galaxii NGC 3842 sa nachádza supermasívna čierna diera, ktorá je 9,7 miliárd ráz hmotnejšia než Slnko a pri galaxii NGC 4889 zas pozorovali porovnateľný alebo ešte väčší objekt.
Medzinárodnému tímu vedcov sa vôbec po prvý raz podarilo objaviť tenkú vrstvu antihmoty tvoriacu prstenec okolo Zeme. Potvrdila sa tak teória, že magnetické pole Zeme dokáže zachytiť antihmotu podobne ako to robia vedci v laboratóriách pomocou magnetov. Antihmotu, konkrétne antiprotóny, objavil vesmírny modul PAMELA (Payload for Antimatter Matter Exploration and Light-nuclei Astrophysics) pripevnený na ruskom satelite Resurs-DK1 vo Van Allenových radiačných pásoch.

 

 


(c) 2011, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.