Roskosmos, ruská vesmírna agentúra, zverejnila odhad bodu dopadu 21. augusta. Tímy sondy Lunar Reconnaissance Orbiter dokázali 22. augusta navrhnúť a poslať príkazy sonde, aby zachytili obrázky lokality. Sekvencia sa začala 24. augusta o 18:15 UTC a skončila asi o štyri hodiny neskôr, o 22:12 UTC. Tím LROC porovnal snímky urobené pred časom dopadu a sekvenciu nasnímanú po a našiel malý nový kráter.
Najnovšia snímka oblasti „pred“ LRO bola zachytená v júni 2022, teda kráter vznikol niekedy po tomto dátume. Keďže tento nový kráter je blízko odhadovaného bodu dopadu sondy Luna 25, tím LRO dospel k záveru, že pravdepodobne pochádza z tejto misie a nie z prirodzeného impaktora.
Nový kráter má priemer približne 10 metrov a nachádza sa na 57,865 stupňoch južnej šírky a 61,360 stupňoch východnej dĺžky v nadmorskej výške asi mínus 360 metrov. Bod dopadu bol na strmom (väčšom ako 20-stupňovom sklone) vnútornom okraji kráteru Pontécoulant G, asi 400 kilometrov od zamýšľaného bodu pristátia Luny 25 na 69,545 stupňa južne, 43,544 stupňa východne.
Ruský lunárny modul Luna-25 sa cez víkend zrazil s Mesiacom, pretože motor nebol včas vypnutý. Ako referuje web Ukrajinská pravda, podľa ruskej agentúry Ria Novosti to povedal šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Jurija Borisova. „Motor Luny-25 sa nevypol včas. Pracoval 127 sekúnd namiesto 84, čo je dôvod, prečo nastala nehoda,“ povedal Borisov, ktorý sa snažil ospravedlniť neúspech misie tým, že predchádzajúci projekt Luna-24 sa uskutočnil ešte v roku 1976.
Modul, ktorý odštartoval 11. augusta, mal pristáť v južnej polárnej oblasti Mesiaca, kde sa našli známky vodného ľadu. Bol to prvý takýto projekt v modernej ruskej histórii. Pôvodne na ňom mala participovať aj Európska vesmírna agentúra (ESA), ale po vypuknutí vojny na Ukrajine sa z neho stiahla. Odlet modulu Luna-25 bol pôvodne naplánovaný na uplynulé desaťročie, ale pod vplyvom mnohých odkladov sa uskutočnil až teraz.