Väčšina vesmírnej stanice Tchien-kung 1 zhorela nad Tichým oceánom

, Autor:
Väčšina prvej čínskej vesmírnej stanice Tchien-kung 1 zhorela pri svojom návrate do atmosféry nad južnou časťou Tichého oceánu. Podľa Čínskeho úradu pre lety človeka do vesmíru (CMSEO) experimentálne vesmírne laboratórium prešlo atmosférou Zeme približne o 2:15 stredoeurópskeho letného času. Astronóm Jonathan McDowell z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics prostredníctvom sociálnej a mikroblogoacej siete Twitter informovall, že trosky stanice zrejme dopadli severozápadne od Tahiti.

Čínska vesmírna stanica sledovaná pomocou radaru. FRAUNHOFER

(SITA) - Astrofyzik Brad Tucker z Austrálskej národnej univerzity uviedol, že vstup Tchien-kung 1 do atmosféry bol "prevažne úspešný" a bol by ešte lepší, ak by stanica nerotovala smerom k zemi. "Mohlo to byť lepšie, samozrejme, ak by sa prudko nepadala, ale pristála v južnom Pacifiku a to je miesto, o ktorom sa dúfalo, že dopadne," uviedol. Podľa neho práve pre to, že chvíľu prudko padala a rotovala, pri zostupe atmosférou bolo menej predvídateľné, čo sa s ňou stane.

 

Stanicu Tchien-kung 1, v preklade Vesmírny palác 1, vypustili na orbit v roku 2011 a bola prvou čínskou vesmírnou stanicou. Vystriedali sa na nej dve posádky, pričom tá druhá sa vrátila na Zem v roku 2013 a odvtedy bola stanica neobývaná. Čína s ňou stratila kontakt v roku 2016 a odvtedy obiehala stále bližšie k Zemi. Čína má vo vesmíre už aj druhú stanicu Tchien-kung 2. Tú tam vypustila v septembri 2016.

 

Tchien-kung 1 s váhou 8,5 tony patrí medzi väčšie nekontrolované vesmírne zariadenia, ktoré dopadli z obežnej dráhy na Zem. Najväčším takým to objektom bola americká orbitálna stanica Skylab s takmer 80 tonami váhy. Zemskou atmosférou prešla čiastočne nekontrolovaná v roku 1979 a jej časti dopadli do západnej Austrálie pri meste Perth. Nikto vtedy neutrpel zranenia. Podľa McDowella je Tchien-kung 1 50. najväčším objektom, ktorý z obežnej dráhy dopadol na Zem.

 

Čína dlhodobo pracuje na rozvoji svojho ambiciózneho vesmírneho programu. Od roku 2003, keď vyslala do kozmu prvú misiu s ľudskou posádkou, sa jej už podarilo uskutočniť výstup do otvoreného vesmíru i vyslať kozmické vozidlo na povrch Mesiaca. Peking má ambíciu vyslať v roku 2020 podobné výskumné vozidlo aj na Mars.

 

Informácie pochádzajú z agentúry AP, webstránky www.bbc.com a archívu agentúry SITA.

 

Pôvodný článok: http://www.bbc.com/news/science-environment-43614408


(c) 2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.