Spomienka na Skylab

Dnes je to presne 40 rokov od štartu americkej orbitálnej stanice Skylab, na vtedajšiu dobu udivujúcu svojimi rozmermi (posádka mala pre seba obytné a pracovné priestory s objemom 363 metrov kubických) a aj hmotnosťou (86 725 kg). Najväčší priemer stanice v tvare valca bol 6,7 m, takže úžasné boli napríklad zábery, kde kozmonauti behajú po jej vnútornej stene ako motocyklisti jazdievali na púťach v drevené aréne. A ta náhoda? Čo dnes vedúci letu ISS označili za nekritickú závadu, ale za nepríjemnosť (spomínaná oprava úniku amoniaku), to by pred 40 rokmi bol obdivuhodný výkon. Vtedy sa totiž behom vzletu stanice (bez posádky) odtrhol protimeteorický a tepelný štít (hliníková fólia s hrúbkou 0,6 mm), došlo k odtrhnutiu jedného z dvoch hlavných panelov slnečných batérií (8,3 x 9,5 m), druhý sa neroztvoril, a bolo jasné, že dôjde k prehriatiu stanice.

Dnes je to presne 40 rokov od štartu americkej orbitálnej stanice Skylab, na vtedajšiu dobu udivujúcu svojimi rozmermi (posádka mala pre seba obytné a pracovné priestory s objemom 363 metrov kubických) a aj hmotnosťou (86 725 kg). Najväčší priemer stanice v tvare valca bol 6,7 m, takže úžasné boli napríklad zábery, kde kozmonauti behajú po jej vnútornej stene ako motocyklisti jazdievali na púťach v drevené aréne. A ta náhoda? Čo dnes vedúci letu ISS označili za nekritickú závadu, ale za nepríjemnosť (spomínaná oprava úniku amoniaku), to by pred 40 rokmi bol obdivuhodný výkon. Vtedy sa totiž behom vzletu stanice (bez posádky) odtrhol protimeteorický a tepelný štít (hliníková fólia s hrúbkou 0,6 mm), došlo k odtrhnutiu jedného z dvoch hlavných panelov slnečných batérií (8,3 x 9,5 m), druhý sa neroztvoril, a bolo jasné, že dôjde k prehriatiu stanice a vzhľadom k nedostatku elektrickej energie tiež k jej prevádzkovému zániku.

Štart prvej posádky (Conrad, Weitz a Kerwin) bol odložený, naplánovaný bol výstup Conrada a Weitza, ktorí sa mali pokúsiť zostávajúci druhý panel uvoľniť a rozložiť, čo sa aj podarilo a inžinier Jack Kinzler z technického oddelenia v Houstone prišiel s nápadom vysunúť zo stanice rozmerný rozkladací dáždnik, ktorý zaistí primeranú ochranu pred pôsobením slnečného žiarenia (geniálne nápady bývajú jednoduché, len sa na ne ťažko prichádza). Houstonskému riadiacemu stredisku dokonale zamotal hlavu Charles Conrad, akčný muž, ktorý neriešil príliš opatrné príkazy riadiaceho strediska a spravil kus práce navyše, takže panel sa nakoniec uvoľnil. Áno, to bol ten Charles Conrad, ktorý s Alanom Beanom pristál na Mesiaci v Apolle 12 – všetci vtedy čakali, čo povie, keď sa dotkne mesačného povrchu. Zoskočil s poslednej priečky rebríku, ktorá bola pomerne vysoko, a bez toho, aby musel poukazovať na svoju neveľkú postavu, trochu upravil nezabudnuteľné slová prvého muža na Mesiaci Neila Armstronga (Je to malý krok pre človeka, ale veľký krok pre ľudstvo), pretože vyhlásil:

"Pre Neila bol toto možno malý krok, pre mňa bol ale veľký..."

Conrad s Weitzom sa vtedy pred 40 roky zdatne zhostili náročnej úlohy prvých kozmických montérov - opravárov a Skylab bol zachránený. Prvá posádka na jeho palube prežila 28 dní, druhá 59 dní a tretia 84 dní.

Možno si na skvelý výkon svojich starších kolegov Marshburn a Cassidy pri výmene čerpadla na ISS túto sobotu spomenuli, ale pokiaľ áno, potom to žiaľ agentúry nezaznamenali.  Ide samozrejme o zhodu náhod, ale stála za pripomenutie.

Čo bolo pred 40 rokmi neuveriteľne obdivuhodným výkonom, to je dnes považované za skoro bežnú technickú činnosť posádok kozmických lodí a orbitálnej stanice ISS.

Ešte jedna spomienka na let stanice Skylab. V tom čase sa totiž po prvýkrát na obežnej dráhe robili popri "dospelých" vedeckých a technických experimentov, výskumy, ktoré pripravili americkí stredoškolskí a vysokoškolskí študenti. Bola to v tom čase veľká novinka. Možno si niekto z pamätníkov spomenie na v tom čase svetovo známeho pavúka Arabellu, ktorý sa stal hviezdou fotografického servisu spravodajských agentúr skoro na celom svete, a ktorý mel okrem iných vecí zistiť, či pavúk upletie svoju známu sieť v mikrogravitácii rovnako ako v podmienkach gravitácie. 
 

Autor: Pavel Toufar

Preložil: Peter Kráčalík