• 2% dane
  • Encyklopédia
  • Novinky
    • Kozmonautika
    • Život na ISS
    • Vesmírne observatóriá
    • Výskum slnečnej sústavy
    • Kométy a meteory
    • Stelárna astronómia
    • Astronómovia
    • Slovenské zdroje
    • Zahraničné zdroje
  • Pre pozorovateľov
    • Slnko - Mesiac - Planéty
    • Kométy a meteory
    • Efemeridy planétok
    • Zákryty
    • Návody na pozorovanie
    • Kalendár úkazov
  • Súťaže
    • AKS
    • Čo vieš o hviezdach
    • Astronomická olympiáda
    • Astrofoto
    • Vesmír očami detí
    • Svieťme si na cestu
    • Misia Mars
    • Expedícia Mars
  • Astronomický klub
    • O astronomickom klube
    • Vedenie organizácie
    • Ako sa stať členom
    • Akcie a podujatia
    • Fotogaléria
    • Vybavenie
    • Činnosť
    • Dokumenty
    • Fond na podporu astronómie
    • Sponzori
    • Prispejte nám
  • Aktivity
    • Žiaci a študenti
    • Študentské projekty
    • Pre firmy
    • Školy
  • Hvezdárne a ľudia
    • Mapa zariadení
    • Kontakty
    • Rozhovory s astronómami
    • Programy a podujatia
    • Astronómia vo svete
  • Svetelné znečistenie
  • AKS
  • Novinky
  • Kométy a meteory

Piaty asteroid objavený pred dopadom

15.03.2022 14:28, Autor:Európska vesmírna agentúra
Väčšina asteroidov, ktoré dopadli na Zem, bola objavená mnoho rokov, často mnoho miliónov rokov po udalosti. Dôkaz? Približne 200 známych kráterov zjazvuje zemský povrch a rozpráva pôsobivý príbeh o tom, ako našu planétu a život na nej dramaticky formovali prudké kolízie so starými vesmírnymi skalami. Príležitostne – presnejšie päť v histórii ľudstva – objavíme asteroid skôr, ako dopadne na Zem.
Predpokladaný bod a čas dopadu vypočítaný výstražným systémom ESA o 20:25 UTC s počiatočnými 14 pozorovaniami. Miesto dopadu bolo následne spresnené ďalšími pozorovaniami a ukázalo sa, že je správne. Zdroj: ESA

 

 

11. marca 2022 o 20:24 astronóm Krisztián Sárneczky objavil na oblohe jasný a rýchlo sa pohybujúci nový objekt pomocou 60 cm ďalekohľadu Schmidt na observatóriu Piszkéstető v Maďarsku. Zozbieral štyri pozorovania v rýchlom slede za sebou a len o 14 minút neskôr oznámil svoje zistenia Centru malých planét  (MPC), pričom pôvodne označil objekt „Sar2593“.

Výsledky boli rýchlo zverejnené a dáta boli využité automatickými systémami na vyhodnotenie rizika dopadu, ktoré bolo vyhodnotené ako veľmi nepravdepodobné (s pravdepodobnosťou menšou ako 1%).

Krisztián pokračoval v pozorovaní objektu, krátko po objave urobil ďalších 10 pozorovaní a opäť ich predložil MPC. Tie však vyústili do úplne iného scenára. Takmer presne hodinu po tom, čo bol objekt pozorovaný, o 21:25,  monitorovací systém ESA „Meerkat“ spustil výstrahu pre koordinačné centrum blízkozemských objektov (NEOCC) na základe nahromadených pozorovaní.

Pravdepodobnosť nárazu bola teraz 100% s odhadovaným časom dopadu niekedy medzi 22:21 a 23:25 UTC. Miesto dopadu nového objektu už bolo predvídateľné s presnosťou na tisíc kilometrov a malo byť len niekoľko stoviek kilometrov severne od Islandu.

V reakcii na výstrahu ESA profesionálni a amatérski pozorovatelia z celej Európy a Ázie rýchlo začali pozorovať blížiaci sa impaktor. Nájsť ho bolo mimoriadne náročné, pretože objekt bol už veľmi blízko (asi 1/7 vzdialenosti od Mesiaca) a na oblohe sa rýchlo pohyboval.

Kysucká hvezdáreň čoskoro ohlásila svoje úspešné pozorovania spolu s mnohými ďalšími nálezmi od pôvodného objaviteľa. S týmito novými údajmi bolo možné miesto dopadu asteroidu určiť ešte presnejšie: asteroid mal vstúpiť do horných vrstiev našej atmosféry približne 140 km južne od ostrova Jan Mayen o 22:22:42 – menej ako dve hodiny po objavení.

Na základe pozorovanej jasnosti sa objekt javil ako veľmi malý. S priemerom približne meter nepredstavoval pre Zem žiadnu hrozbu, pretože pri tejto veľkosti by úplne zhorel v zemskej atmosfére.

Krátko po očakávanom čase dopadu označilo Stredisko malých planét asteroid názvom „2022 EB5“, pričom sa stal len piatym známym impaktorom pozorovaným vo vesmíre pred dopadom na našu planétu a prvým objaveným z Európy.

Bohužiaľ, v súčasnosti neboli nájdené žiadne presvedčivé vizuálne alebo obrazové detekcie pravdepodobne kvôli odľahlosti miesta dopadu. Napriek tomu existujú nezávislé dôkazy, že k nárazu skutočne došlo vďaka medzinárodnej sieti infrazvukových detektorov. Signály z nárazu boli zaznamenané z Islandu a Grónska, čo naznačuje uvoľnenie energie ekvivalentné zemetraseniu s magnitúdou 4,0.

Odhaduje sa, že na Zem každý deň zasiahne 40 až 100 ton vesmírneho materiálu, väčšinou vo forme veľmi malých častíc. Očakáva sa, že väčšie objekty, ktoré majú podobnú veľkosť ako EB5 z roku 2022, dopadnú na Zem približne desaťkrát za rok. Prečo teda bolo pred dopadom zistených iba päť asteroidov?

Správy sú tu skôr pozitívne. Veľké asteroidy s priemerom kilometrov sú ľahšie rozpoznateľné. Hoci by mohli spôsobiť obrovské škody, sú našťastie pomerne zriedkavé. Teraz vieme, kde je veľká väčšina z nich, a môžeme s istotou povedať, že nám nič nehrozí prinajmenšom na najbližších sto rokov. Medzinárodné spoločenstvo pokračuje v hľadaní každého z nich.

Menšie asteroidy sú oveľa bežnejšie a zasahujú Zem oveľa častejšie, ale dôsledky ich dopadov sú málo významné a je oveľa ťažšie ich spozorovať. Všetkých päť asteroidov, spozorovaných pred dopadom, bolo nájdených od roku 2008, čo ilustruje, ako veľmi sa technológie pozorovania asteroidov za posledné roky zlepšili.

Darujte 2% astronómii a mládeži
Štvrtok, 19. máj 2022
  • Dnes má meniny Gertrúda, zajtra Bernard.
Vyhľadávanie
Údaje pre pozorovateľov
Najčítanejšie články
  1. Finálové kolo 16. ročníka Astronomickej olympiády 2022
  2. Výsledky finále Astronomickej olympiády 2022
  3. Meteorické roje v 2. štvrťroku 2022
  4. Kométy v 2. štvrťroku 2022
  5. Experiment, ktorý by mohol potvrdiť piaty stav hmoty vo vesmíre – a...
Najnovšie články
  1. Nedávno objavený dvojitý binárny systém je nestabilný
  2. Experiment, ktorý by mohol potvrdiť piaty stav hmoty vo vesmíre – a...
  3. Výsledková listina - Vesmír očami detí 2022
  4. Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba je pripravený na spustenie do plnej...
  5. Astronómovia zo SAV sú kľúčovými partnermi projektu Európskeho slnečného...
Vesmír.sk na Facebooku
Astronomický klub Bratislava
Froggywear fandí astronomickému klubu
Froggywear fandí astronomickému klubu
© 1999, 2022 vesmír.sk - Astronomický klub Bratislava. Webhosting pre naše stránky poskytuje Webglobe - Yegon, s.r.o.
Ochrana osobných údajov Podmienky používania Zmeniť nastavenia cookies