Meteorit s pozoruhodnými obrazcami

, Autor:
Nájsť na Zemi „posla z vesmíru“ je výnimočný moment. Ešte výnimočnejšie je nájsť ho na Slovensku a darovať do muzeálnych zbierok, aby ho mohli všetci obdivovať.

RNDr. Ján Madarás, PhD.

V novodobej existencii Slovenského národného múzea – Prírodovedného múzea v Bratislave sa niečo také stalo po tretí raz. Po meteoritoch Rumanová v roku 1994 a Košice v roku 2010 pribudol do zbierok múzea leštený plátok železného meteoritu Smolenice s charakteristickými Widmanstätteno-vými obrazcami.

 

„Minerály kamacit a tenit vytvárajú krásne Widmanstättenove obrazce, ktoré sa ukážu po naleptaní nalešteného povrchu. Meteorit je na povrchu výrazne zoxidovaný a tenké žilky oxidačných produktov železa prenikajú po puklinách aj do samotného telesa meteoritu,“ povedal RNDr. Milan Gargulák, CSc., bývalý zamestnanec Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.

 

Meteorit sa našiel v lesnom prostredí v katastri Smoleníc v apríli 2012. Vážil takmer 14 kilogramov a jeho hlavným minerálom je železo.

 

„Nález je cenný aj tým, že ide o ďalší železný meteorit na území Slovenska po viac než 170 rokoch. V uplynulých dňoch sme ho prijali do múzea, nech je vystavený na obdiv pre všetkých. Najväčšiu zásluhu na "objavení sa" meteoritu Smolenice pre vedecké štúdium má Dr. Milan Gargulák", povedala RNDr. Eva Nelišerová, zástupkyňa riaditeľa Slovenského národného múzea – Prírodovedného múzea.

 

Vedci meteorit ešte stále skúmajú, no už sa blížia do finále. "Jednou z podmienok uznania meteoritu Meteoritickou spoločnosťou (The Meteoritical Society) a zaradenia meteoritu do medzinárodnej databázy nálezov, je okrem jeho detailnej analýzy aj uloženie  vzorky v uznávanej vedeckej, či muzeálnej inštitúcii. Na výskume meteoritu Smolenice sa podieľali odborníci zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, Slovenskej akadémie vied, Univerzity Komenského, Natural History Museum v Londýne, University of St. Andrews, Veľká Británia a University of Arizona, USA", povedal riaditeľ Ústavu vied o Zemi SAV RNDr. Ján Madarás, PhD.


Monika Hucáková

Foto: Vladimír Šimíček