Sonda Rosetta zaznamenala zmeny na povrchu kométy 67P

, Autor:
Sonda Rosetta Európskej vesmírnej agentúry (ESA) zmonitorovala počas svojej už ukončenej misie viacero zmien na povrchu kométy 67P/Churyumov-Gerasimenko, vrátane zrútenia dvoch útesov.

(SITA) -  Väčšinu týchto zmien pravdepodobne spôsobilo vystavenie kométy slnečnému žiareniu. Informoval o tom medzinárodný tím vedcov na čele s Mohamedom Ramym El-Maarrym z University of Colorado Boulder, ktorý tak spravil na Lunar and Planetary Science Conference v Texase ako aj v článku zverejnenom v časopise Science.

 

Vedci vďaka záberom vo vysokom rozlíšení, ktoré spravila Rosetta od decembra 2014 do júna 2016, zaznamenali zrútenie útesov v oblastiach Ash a Seth. V oblasti Khonsu sa zas obrovský balvan posunul o 140 metrov. K tomu mohlo dôjsť buď eróziou svahu, na ktorom sa balvan nachádzal, alebo uvoľnením plynu a prachu zvnútra kométy. Na lokalite Anubis sa zas strmý svah posúval tempom 5,4 metra za deň. K väčšine týchto zmien došlo v období, keď sa kométa nachádzala najbližšie k Slnku, na základe čoho sa vedci domnievajú, že ich spôsobilo práve pôsobenie slnečného žiarenia. Za zväčšením približne 500-metrového zlomu o ďalších minimálne 30 metrov však podľa vedcov bolo zrýchlenie rotácie kométy.

 

Sondu Rosetta vypustila ESA do vesmíru 2. marca 2004, pričom cestou ku kométe absolvovala aj prelety okolo planétok 2867 Šteins (september 2008) a 21 Lutetia (júl 2010). V júni 2011 ju potom technici z ESA uviedli do hibernácie, aby znížili spotrebu jej energie. Z hibernácie sa prebrala v januári 2014, od polovice marca až do konca apríla potom vedci postupne zapli jednotlivé prístroje a v máji sonda naštartovala svoje motory a začala sa približovať ku kométe. Na obežnú dráhu kométy vzdialenej od Zeme 509 miliónov kilometrov sa dostala 6. augusta, pričom záverečný približovací manéver trval šesť a pol minúty.

 

Dvanásteho novembra 2014 potom sonda vypustila modul Philae, ktorý pristál približne o sedem hodín neskôr, čím sa stal prvým ľudskou rukou vyrobeným strojom na kométe. Pri pristátí sa mu však nepodarilo vystreliť úchytné zariadenia podobné harpúne, a preto sa odrazil. Na povrch kométy po druhý raz dosadol až o hodinu a 50 minút neskôr, potom sa odrazil ešte raz a po siedmich minútach pristál po tretí raz. Po niekoľkých dňoch sa mu však vybila batéria a prepol sa do hibernačného režimu. Počas krátkeho obdobia fungovania ale stihol na povrchu kométy zaznamenať prítomnosť organických molekúl. Z hibernačného režimu sa prebral až po siedmich mesiacoch a následne sa prostredníctvom Rosetty sedemkrát nakrátko skontaktoval so Zemou. Posledný kontakt s ním vedci nadviazali 9. júla 2015, odvtedy však boli všetky pokusy o komunikáciu neúspešné. Vlani vo februári preto jeho misiu oficiálne ukončili, pričom Rosette sa začiatkom septembra podarilo modul nájsť, a určiť tak jeho presnú polohu. Misia Rosetty sa skončila vlani 30. septembra nárazom do kométy.

 

Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.com a archívu agentúry SITA.

 

Pôvodný článok:

http://www.bbc.com/news/science-environment-39340800


(c) 2017, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.