Medzi májovými sviatkami uvidíme smetie z Halley

Májová obloha nabáda k pozorovania pozoruhodných nebeských úkazov. Jedným z nich bude aj maximum každoročného mateorického roje Eta-Aquarid, ktorému v tomto roku nahrávajú pomerne dobré pozorovacie podmienky. Čas maxima sa odhaduje na 5. mája popoludní, aj keď nie je nijak ostré, takže môžeme roj pohodlne pozorovať aj mimo zmienenú dobu maxima. Pre okamžik maxima bude naviac Mesiac v nove. Samotný roj má však ešte jednu „perličku“, o ktorej treba popísať.

Májová obloha nabáda k pozorovania pozoruhodných nebeských úkazov. Jedným z nich bude aj maximum každoročného mateorického roje Eta-Aquarid, ktorému v tomto roku nahrávajú pomerne dobré pozorovacie podmienky. Čas maxima sa odhaduje na 5. mája popoludní, aj keď nie je nijak ostré, takže môžeme roj pohodlne pozorovať aj mimo zmienenú dobu maxima. Pre okamžik maxima bude naviac Mesiac v nove. Samotný roj má však ešte jednu „perličku“, o ktorej treba popísať.

Názov roja je pomerne zvláštny. Bežne sme zvyknutí hovoriť o rojoch, ktorých mená sú odvodené z polohy radiantov (miest, odkiaľ meteory daného roja zdanlivo na oblohe vylietavajú). Pokiaľ leží radiant v súhvezdí Leva, ide o Leonidy, z Perzea vylietavajú letné Perzeidy a tak ďalej. No je pochopiteľné, že ak leží v nejakom súhvezdí hneď niekoľko radiantov niekoľkých rojov, je potrebné ich odlíšiť. Súhvezdie Vodnára (Aquarius) je práve jedným z nich a v priebehu roku sa v ňom zíde hneď 6 radiantov. Preto bolo rozhodnuté, že ich názvy budú odvodené od ešte presnejšej polohy, než v akom súhvezdí leží, a to pomocou najbližších hviezd k danému radiantu. Radiant Eta-Aquarid teda leží veľmi blízko hviezdy Eta-Aqr (hviezda 4. hviezdnej veľkosti). Označenie hviezd gréckymi písmenami zaviedol nemecký astronóm Johann Bayer na sklonku 16. a 17. storočia.

To, čo však roj robí najzaujímavejším, je nepochybne jeho materská kométa. Nie je to žiadna iná než 1P Halley, teda ľudovo známa ako Halleyova kométa. Tá sa vracia k Slnku s pomerne stálou periódou pohybujúcou sa okolo 76 rokov. Meno získala po slávnom anglickom hvezdárovi Edmundovi Halleyovi, ktorý si ako prvý všimol jej periodicitu. Keď je kométa v odslní, jej jadro sa ocitá niekde za drahou planéty Neptún. V príslní je bližšie než Venuša. Halleyova kométa je snáď tou najznámejšou a najpozorovanejšou kométou v histórii ľudstva vôbec. Nie je divu, že aj taliansky maliar Giotto di Bondone ju zobrazuje na svojom obraze „Klaňanie troch kráľov“ z roku 1301. Aj keď jej návrat v roku 1986 už nebol tak vyhlasovaný, čo sa týka jej jasnosti, určite sa nevyhol patričnej mediálnej pozornosti. A nebolo tomu inak ani v hlbšej histórii. Jeden príklad za všetky. Keď v roku 1910 prechádzala Zem chvostom kométy, americkí obchodníci na tom nebývalo zarobili. Vďaka popularite kométy napálili ohromnú masu verejnosti, keď začali predávať tabletky proti otrave z plynu jej chvosta. Ľudská hlúposť opäť zvíťazila.

Prvý záznamy o Halleyovej kométe pochádzajú už z tretieho storočia pred Kristom. Od tej doby sa z jej mnohopočetného pozorovania zistilo niekoľko vecí. Jej obežná doba kolísala v rozmedzí 74,4 – 79,2 rokov. Najbližšie k Slnku bola roku 11 pred Kristom a v roku 66 po Kristovi. Pri príležitosti posledného návratu (v roku 1986) k nej bolo vyslaných hneď 5 sond. Naprosto monumentálnym prvenstvom sa potom mohla pochváliť sonda Giotto (pomenovaná na počesť už spomenutého renesančného umelca), ktorá minula jadro kométy vo vzdialenosti len 600 km. Behom jej preletu sonda spravila dnes už svetoznáme snímky „zemiakového“ jadra s rozmermi približne 6 x 6 x 18 km. Tiež bolo zistené, že samotné jadro odráža len 3 % dopadajúceho slnečného svetla, čo z nej robí jedno z najtemnejších telies slnečnej sústavy. To, že sme kométu schopní pohodlne pozorovať, spôsobuje až jej prachoplynová obálka zvaná kóma, ktorá však jadro obalí až v určitej blízkosti k Slnku.

Kométa za sebou na svojej dráhe zanecháva vláknitú stopu malých prachových teliesok zvaných meteoroidy. Prúd týchto častíc križuje zemskú dráhu, a to hneď vo dvoch miestach. Preto bývame na oblohe behom roku svedkami dvoch mateorických rojov s pomerne podobnými vlastnosťami. Jedným z rojov sú májové Eta-Aquarid a druhým októbrové Orionidy. Vzhľadom k maximálnej výške radiantu nad obzorom sú Eta-Aquaridy pre Stredoeurópanov tým menej vyzývavým rojom k pozorovaniu. Napriek tomu si však zaslúžia značnou pozornosť, pretože rovnomerné štúdium oboch rojov napomáha k pochopeniu štruktúry prúdu meteoroidov a nepriamo aj mechanizmom na povrchu jadra kométy pri priblížení k Slnku. Naviac dva uzly rovnakého prúdu roja nám o to viac pomáhajú pochopiť podstatu meteorických rojov obecne.

Pozorovať Eta-Aquaridy je najvýhodnejší v ranných hodinách, a to aj niekoľko dní pred a po maxime. Radiant roja vychádza totiž až 2 hodiny po polnoci. Nakoľko roj má aj niekoľko vedľajších maxím, doporučujeme ho sledovať od 3. do 10. mája, kedy zachytíme celé obdobie jeho zvýšenej aktivity. Vtedy by redukovaná frekvencia nemala byť nižšia ako 30 meteorov za hodinu. Obdobia silnejších maxím sa opakujú každých 12 rokov a jedno z nich nás čaká práve v tomto roku. Predpokladáme frekvenciu 70 meteorov za hodinu. Bežná zenitová frekvencia roje je asi 40 meteorov v hodine. Platí však približný matematický vzťah HF ~ ZHF * sin (h), kde HF je hodinová frekvencia roja pri danej výške radiantu nad obzorom (h) a ZHF je zenitová hodinová frekvencia roja (tj. počet meteorov, ktorý by sme uvideli za jednu hodinu, keby bol radiant roja v nadhlavníku). Z toho vzťahu (kam dosadíme h = 12 a ZHF= 40) nám vyplýva, že v ranných hodinách sme schopní uvidieť len asi 8 meteorov za hodinu.

Nestabilná štruktúra roja vyvolaná gravitačnými poruchami Jupitera však v posledných dvoch rokoch zvýšila frekvenciu bratského roje Orioníd a na základe pozorovania bolo predpovedané, že aj Eta-Aquaridy by nás mohli milo prekvapiť. Vyššia aktivita by mohla v rokoch 2008 – 2010 dosahovať 80 - 100 meteorov v hodine, čo je treba samozrejme prepočítať vyššie zmieneným vzťahom. Meteory sú pomerne rýchle (do zemské atmosféry vstupujú rýchlosti 66 km/s).

A ako vlastne meteory pozorovať? Meteorické roje sú aj pre laika vďačnou príležitosťou pre relaxáciu. Nie je k tomu potrebný žiadny ďalekohľad ani iné špeciálne zariadenie. Stačí si nájsť vhodné miesto, pokiaľ možno ďaleko od veľkých miest a rušivého mestského osvetlenia. Ideálny je nejaký vysoký kopec, odkiaľ máte rozhľad do všetkých strán. Potom si stačí ľahnúť do spacáku (aj v májových nociach však nočné teploty klesajú k bodu mrazu, preto oblečenie nepodceňujte; vhodný je aj teplý čaj v termoske) a pozerať sa do neba. Súhvezdie Vodnár vychádza okolo 2. hodiny rannej na východe. Samotný radiant však ešte o pol hodiny neskôr. Preto najvýhodnejšie časové „okienko“ sa ponúka približne od 2:30 do 4 hodín, kedy ho už však značne ruší úsvit. Pozerať sa môžete kdekoľvek, najlepšie na oblasť medzi východným obzorom a nadhlavníkom. Na oblohe v tej dobe nájdete napríklad planétu Jupiter (jasný bod nad južným obzorom) v súhvezdí Strelca a ešte pred rozvidnením sa budete moci kochať letnou Mliečnou dráhou.

Či už sa teda rozhodnete roj pozorovať alebo nie, prejeme vám, aby ste aspoň jednu Eta-Aquaridu, čoby smietku z chvostu Halleyovej kométy, medzi sviatkami uvideli. Samotná kométa sa k nám vráti až v roku 2061.

Zdroje

[1] Veľká encyklopédia vesmíru, Josip Kleczek; Academia, 2002

[2] Hvězdářská ročenka 2008, P. Príhoda a kol.; HaP Praha a AVČR, 2007; pasáž o meteorech, autor Vladimír Znojil

[3] http://www.observatory.cz/news/detail.php?page=&id=145&pda=1

Všetky údaje týkajúce sa časov vhodných k pozorovaniu boli upravené pre oblasť Slovenska.


Autor: Dalibor Hanžl, Expresní astronomické informace, ČR

Preložil: Peter Kráčalík