Veľké ďalekohľady (s veľkým priemerom zrkadla) sú vynikajúce pre štúdium málo jasných objektov na okraji pozorovateľného vesmíru, prípadne uhlovo veľmi malých objektov. Pre spektrá slabých hviezd, galaxií alebo polarimetriu je veľký priemer zrkadla nutnosťou. Taký ďalekohľad však potrebuje aj inú úroveň infraštruktúry, vysoké vstupné a prevádzkové náklady, a teda je ich na svete relatívne málo a ich pozorovací čas je vzácny.
Malé ďalekohľady (priemer zrkadla rádovo 1 až 2 metre) sú napriek tomu tiež cenné prístroje vhodné napríklad aj na dlhodobé monitorovanie, nepretržité pozorovanie v rámci pozorovacích kampaní alebo veľkoškálové prehliadky oblohy. Kombináciou simultánnych pozorovaní z viacerých ďalekohľadov rozložených po povrchu Zeme možno získať dáta, ktoré by pre jeden veľký ďalekohľad neboli možné – či už rozdelením času, ale aj nákladov.
V súčasnosti sa do tejto kategórie čoraz viac presadzujú robotizované ďalekohľady pre rôzne prehliadky oblohy, ktoré mnohokrát objavujú aj nové neznáme objekty alebo pomáhajú odhaľovať nepravidelné javy pri iných, už známych hviezdach. V neposlednom rade sú vhodné aj na výuku a prax mladých začínajúcich astronómov.
Observatórium na Skalnatom Plese patriace pod Astronomický ústav SAV, v. v. i., obsluhuje vo veľkej kupole 1,3-metrový ďalekohľad typu Nasmyth-Cassegrain. Pripojené sú kamery nielen na fotografovanie komét, hviezdnych polí a ich zmien v čase, ale aj ešeletový spektrograf so stredným rozlíšením.
Vzhľadom na to, že sa Astronomickému ústavu SAV, v. v. i., podarilo v rámci výzvy na zlepšenie infraštruktúry z Európskych fondov získať 1,3-metrový ďalekohľad, zorganizoval v roku 2013 konferenciu, ktorá mala byť odrazovým mostíkom k jeho vedeckému programu. Na ňu nadviazala konferencia z roku 2018, ktorej sa zúčastnilo až 90 kolegov. Tohtoročná konferencia je tak už treťou v poradí. Do Tatier prídu astronómovia i študenti astronómie z 18 krajín sveta.
Jedným z cieľom konferencie je predstaviť vlastné výsledky získané naším 1,3-m ďalekohľadom a takisto sa inšpirovať do budúcej vedeckej činnosti či nadviazať potenciálnu spoluprácu s kolegami nielen z Európy, USA, ale i z Južnej Kórey, Čile či Indie. Okrem prihlásených prezenčných účastníkov je po prvý raz možnosť online registrácie, keďže konferencia sa koná hybridne.
Text: Ľubomír Hambálek, Astronomický ústav SAV, v. v. i.
Foto: Jaroslav Ambróz, AsÚ SAV, v. v. i., Miloš Potočný, ZCR Vysoké Tatry