„Výskum Slnka je od začiatku existencie Astronomického ústavu SAV jedným z nosných výskumných smerov. Vôbec prvé vedecké pozorovanie na novovybudovanom Observatóriu na Skalnatom plese bolo práve pozorovanie slnečných škvŕn 19. septembra 1943. Významným krokom k modernému výskumu Slnka bolo vybudovanie Observatória na Lomnickom štíte v roku 1962, kde v súčasnosti prevádzkujeme dva svetovo unikátne prístroje: Koronálny multikanálový polarimeter a Slnečný chromosférický detektor,“ hovorí Peter Gömöry, riaditeľ Astronomického ústavu SAV.
Tieto pozorovania pomáhajú určovať magnetické polia v slnečnej koróne a chromosfére. Slneční fyzici akadémie vied majú od roku 1992 rozbehnuté medzinárodné spolupráce, ktoré im umožňujú vlastné pozorovania na najväčších slnečných teleskopoch (na Tenerife a na ostrove La Palma) aj na moderných družiciach.
„Od roku 2014 pozorujeme pravidelne aj na najväčšom európskom slnečnom ďalekohľade GREGOR, ktorý je druhým najväčším na svete, s priemerom zrkadla 1,5 m. Výskum využívajúci veľké ďalekohľady viedol okrem iného k unikátnemu výsledku. Popísali sme časový vývoj malej magnetickej slučky vynárajúcej sa v oblasti vnútra slnečnej granuly počas 12 minút. Išlo o veľmi jedinečné polarimetrické a spektrálne dáta získané s veľkým priestorovým a časovým rozlíšením a použitím 3D numerického modelu vynárajúcej sa slučky,“ vysvetľuje Peter Gömöry.
V rámci tohto výskumu sa astronómom SAV okrem iného podarilo interpretovať aj výnimočné pozorovania, ktoré potvrdili teoretické predpoklady o zmene topológie magnetického poľa slnečných škvŕn počas erupcií. Paralelne s pozemskými pozorovaniami participuje oddelenie fyziky Slnka Astronomického ústavu SAV už niekoľko dekád vlastnými programami aj na družicovom výskume Slnka. To umožňuje skúmať veľmi horúce časti slnečnej plazmy a robiť moderný výskum slnečných erupcií.
„Náš ústav je navyše aj zakladajúcim členom EAST (The European Association for Solar Telescopes). Ide o prestížnu organizáciu, ktorá v súčasnosti manažuje dizajn a prípravu projektu EST (Európsky slnečný teleskop). Jeho cieľom je výstavba obrieho ďalekohľadu s priemerom hlavného zrkadla 4 m. Projekt za 200 miliónov eur bol zaradený do ESFRI (Európske strategické fórum pre výskumné infraštruktúry) a v prípade jeho realizácie bude zabezpečená vynikajúca perspektíva moderného slnečného výskumu na akadémií vied aj počas najbližších 25 rokov,“ dodáva Peter Gömöry.