Peter Gömöry v SAVinci: O Slnku vieme dosť, no stále málo

, Autor:
Od najvyššieho božstva až po unikátne laboratórium fyzikálnych procesov. Taká je cesta Slnka, tejto našej hviezdy života, v ľudskom vnímaní. „Slnko je výnimočné a patrí mu špeciálne miesto medzi vesmírnymi objektmi,“ začal svoju prednášku v rámci vedeckej kaviarne SAVinci v priestoroch Konferenčnej sály vo Westend Plazza v Bratislave na Patrónke Mgr. Peter Gömöry, PhD., z Astronomického ústavu SAV.

O Slnku vieme v porovnaní s ostatnými astronomickými telesami veľmi veľa, zároveň v mnohom ostáva záhadou.

Vo svojom pútavom rozprávaní potvrdil, že hoci o tejto hviezde vieme v porovnaní s ostatnými astronomickými telesami veľmi veľa, zároveň v mnohom ostáva záhadou. Je nepopierateľné, že Slnko je pre nás životne dôležité, je stredom našej Slnečnej sústavy, zdrojom svetla, tepla, energie.

„Na Slnku môžeme priamo pozorovať viaceré štruktúry, ako napríklad škvrny, erupcie, filamenty, výrony koronálnej hmoty, čo v prípade iných hviezd nie je možné,“ hovorí P. Gömöry. Zároveň však poukázal aj na zatiaľ pre nás nevysvetliteľné javy, napríklad teplota fotosféry, teda nepevného povrchu Slnka, je asi 5000 Kelvinov, chromosféra, ktorá je vyššie ako fotosféra – vzdialenejšia od jadra – má paradoxne teplotu 40- až 50-tisíc Kelvinov, a pokojná slnečná koróna napriek tomu, že nemá dodatočný zdroj energie, má teplotu v rozpätí milión až dva milióny Kelvinov. „Ako dochádza k jej ohrevu? Na tieto otázky hľadajú vedci odpoveď od 40. rokov minulého storočia,“ vysvetľuje astronóm.

Práve pri zodpovedaní týchto otázok by mohol pomôcť EST – Európsky slnečný ďalekohľad, revolučný prístroj určený na výskum nášho aktívneho Slnka s veľmi vysokým priestorovým rozlíšením. Jeho model sa podarilo „doniesť“ na SAVinci a tak bolo pre početné publikum ľahšie si predstaviť, o čom Peter Gömöry hovorí. Ďalekohľad by mal byť na Kanárskych ostrovoch, kde sú ideálne podmienky na pozorovanie Slnka v Európe. Priemer zrkadla je 4 metre, čo je podľa vedca najideálnejší rozmer pre pozorovanie Slnka. „Dokáže rozlíšiť najviac z toho, čo sa pri Slnku rozlíšiť dá.“ Prvé svetlo je plánované na rok 2027. „Ak to vyjde, bude to prelomový rok vo výskume Slnka,“ optimisticky hovorí P. Gömöry. Prístroj by mal totiž veľký význam aj pre slovenských astronómov, no najmä výskum Slnka je veľmi dôležitý z hľadiska života na Zemi – a to aj toho „bežného“, aj technického.

„Výrony koronálnej hmoty otriasajú magnetickým poľom Zeme a dodávajú energiu do radiačných pásov – to môže vyradiť napríklad satelity, elektrické rozvodné siete a elektronické zaradenia na Zemi,“ vysvetľuje vedec. „Lepšie poznanie Slnka nám pomôže včas predvídať výskyt vysokoenergetických javov a tak predchádzať potenciálnym škodám,“ uvádza P. Gömöry. No, samozrejme, Slnko a jeho vplyv je ďaleko významnejší. Jednoducho – je to hviezda nášho života.

Súčasťou vedeckej kaviarne SAVinci bola aj výstava astrofotografa Roberta Novotného, ktorý aj priblížil, ako fotografie vesmíru vznikajú. Návštevníkov SAVinci potešilo aj pozorovanie Slnka špeciálnym ďalekohľadom, ktoré umožnilo OZ Planetáriá.

Andrea Nozdrovická

Foto:  Matej Fabiánek