Budete prvou Slovenkou alebo Slovákom, ktorí pomenujú cudziu planétu?

, Autor:
Medzinárodná astronomická únia organizuje v rámci osláv 100. výročia svojho založenia (IAU100) v roku 2019 celosvetový projekt IAU100 NameExoWorlds, ktorý dáva možnosť ktorejkoľvek krajine na svete pomenovať vybranú exoplanétu a jej materskú hviezdu. Už viac ako 70 krajín, medzi ktoré patrí aj Slovensko, pripravilo národné kampane umožňujúce širokej verejnosti navrhnúť a potom hlasovať za vybrané pomenovania.

Porovnanie Jupitera a planéty HAT-P-5b (umelecká predstava).

Pre Slovensko riadiaci výbor IAU100 NameExoWorlds vybral exoplanétu objavenú v roku 2007 pri hviezde, ktorá nesie označenie HAT-P-5. Táto hviezda, premietajúca sa do letného súhvezdia Lýra, je podľa najnovších meraní družice Gaia od Zeme vzdialená asi 990 svetelných rokov. Má zhruba 12 magnitúdu a je spektrálneho typu G1V, teda celkom podobná nášmu Slnku. Je o niečo väčšia, hmotnejšia (asi 1,16-krát) a teplejšia o zhruba 200 kelvinov. Oproti našej materskej hviezde je pravdepodobne mladšia, má asi 1,7 až 2,5 miliardy rokov. V jej planetárnom systéme poznáme zatiaľ jedinú planétu HAT-P-5b.

Objav planéty HAT-P-5b bol ohlásený 9. októbra 2007 v The Astrophysical Journal Letters. Bola objavená pomocou metódy tranzitov (teda na základe meraní poklesov jasnosti materskej hviezdy, keď popred ňou prechádza jej planéta) v rámci projektu HATNet (The Hungarian-made Automated Telescope Network Exoplanet Survey), ktorý prevádzkuje od roku 2003 Princeton University v USA. Sieť siedmych ďalekohľadov HATNet okrem planéty HAT-P-5bdoteraz objavila ďalších 60 exoplanét.

„Slovenská“ exoplanéta patrí do kategórie horúcich Jupiterov. Svoju materskú hviezdu obehne za 2,79 dňa (asi 67 hodín), má hmotnosť 1,06 hmotností Jupitera, je teda asi 337-krát hmotnejšia ako Zem. Zaujímavé je, že pri tejto hmotnosti a polomere asi o 26 % väčšom ako má Jupiter je priemerná hustota tejto planéty menšia ako hustota vody, takže HAT-P-5b by, podobne ako Saturn, na dostatočne veľkom oceáne plávala. Aj keď ide o pomerne blízky systém, nie je zaujímavý z hľadiska možnej existencie života ako ho poznáme na Zemi. Obieha totiž takmer desať krát bližšie okolo svojej hviezdy ako Merkúr okolo Slnka a rovnovážna teplota tejto plynnej planéty je takmer 1 400 kelvinov.

V prípade, že by ste chceli „našu“ exoplanétu pozorovať, už od polovice apríla je pozorovateľná takmer celú noc, spočiatku na východe, neskôr nad juhom. Od septembra bude pozorovateľná najmä v prvej polovici noci, na juhozápade až západe. Samozrejme, keďže ide o hviezdu 12. magnitúdy, na jej pozorovanie je potrebný ďalekohľad a dostatočne tmavá obloha. Jej približná poloha sa však dá nájsť jednoducho, pretože súhvezdie Lýra ponúka niekoľko pomerne jasných orientačných hviezd. Na obrázku nižšie je zaznačená poloha systému HAT-P-5 na oblohe. Presnú polohu na oblohe môžete zistiť napríklad použitím online verzie programu Stellarium, keď od vyhľadávacieho políčka v hornej časti stránky zadáte HAT-P-5.

Počas pozorovaní tohto planetárneho systému i ďalších krás nočnej oblohy nezabudnite, že slovenská exoplanéta a jej materská hviezda čakajú na svoje mená. Zapojte sa do súťaže a možno práve váš návrh bude víťazný a stanete sa tak prvou Slovenkou alebo Slovákom, ktorí pomenovali cudziu planétu