Astronomickí olympionici naďalej patria do svetovej ligy

, Autor:
Na olympiáde sa zúčastnilo vyše dvesto študentov z 39 krajín a my sme zostali aj tento rok v prvej lige najlepších krajín sveta.

Úspešná slovenská výprava. Zľava: vedúci Ladislav Hric, bronzový Dejan Prokop, Radovan Lascsák, zlatá Janka Švrčková, Samuel Amrich, Sára Belejová a Mária Hricová Bartolomejová

Keď začiatkom novembra odlietala do Číny pätica najlepších slovenských mladých astronómov na 12. medzinárodnú olympiádu z astronómie a astrofyziky (The International Olympiad on Astronomy and Astrophysics – IOAA), vedúci výpravy RNDr. Ladislav Hric, CSc., predseda Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV, v duchu skrýval obavy. Budú sa – tak ako doteraz každý rok – vracať s medailou, keď sú v skupine až štyria nováčikovia?

Na olympiáde sa zúčastnilo vyše dvesto študentov z 39 krajín a my sme zostali aj tento rok v prvej lige najlepších krajín sveta,“ s potešením prezradil po návrate Ladislav Hric. „Zaslúžila sa o to naša najskúsenejšia Janka Švrčková zo Senice, ktorá vyriešila teoretické zadania i praktické pozorovania dohromady na 91 percent, čo znamenalo zisk zlatej medaily. Dejan Prokop z Galanty si priviezol bronzovú medailu a najmladší Radovan Lascsák a Samuel Amrich, gymnazisti z Košíc, získali diplomy úspešných riešiteľov  (za 62, resp. 60,5 percenta). Zahraniční kolegovia sa pozerajú na naše výsledky s rešpektom.“

Ako sa olympiáda javila nováčikom? Za všetkých hovorí Radko Lascsák, tretiak v Gymnáziu na Poštovej ulici v Košiciach: „Po deväťhodinovom lete z Varšavy sme najprv strávili deň v Pekingu, potom nás oddelili od vedúcich a odviezli do hotela neďaleko Veľkého múra vzdialeného dve hodiny jazdy od hlavného mesta. Vzali nám mobily i notebooky, aby sme sa  spoliehali iba na svoj rozum. Najlepšie mi šli pozorovania oblohy a slepá mapa, keďže doma veľa pozorujem prakticky od prvej triedy základnej školy, bolo to pre mňa jednoduché. Tu som získal plný počet bodov. Horšie mi to vyšlo v teoretickej časti, kde sme mali vyriešiť jedenásť príkladov za päť hodín. Pre mňa osobne to bolo málo času, lebo hoci som napríklad dátovú analýzu zvládol dobre, na kreslenie, tvorbu grafov by som potreboval ešte niekoľko minút.“ Je rád za túto skúsenosť i možnosť zúčastniť sa na svetovom podujatí. Aj zásluhou  Košického samosprávneho kraja, ktorý jeho i Sama Amricha finančne podporil.

Skúsený astronóm a dlhoročný vedúci výprav Ladislav Hric hodnotí olympiádu ako veľmi náročnú aj pre vedúcich. Otvárací ceremoniál sa konal na dvore planetária v daždi pri teplote 5 °C, takže značná časť účastníkov prechladla už na druhý deň. Ďalším problémom bola neznalosť angličtiny miestnych obyvateľov, s čím bojovali hneď od príletu. Problémy dovŕšilo pri návrate lietadlo poľskej spoločnosti, z ktorého tesne pred boardingom začal vytekať benzín. Odlet sa posunul o dvanásť hodín. Kto bol ešte zdravý, tomu komplikovala návrat problematická klimatizácia. Takmer celá výprava sa vrátila s väčšími či menšími zdravotnými problémami. „No aj tak nás to všetko teší – študenti mali neuveriteľné zážitky a získali veľa skúseností, ktoré traja (Janka Švrčková, Dejan Prokop i Michalovčanka Sára Belejová) už začali využívať pri vysokoškolskom štúdiu na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe,“povedal Ladislav Hric, ktorý onedlho rozbehne prípravu trinástej sezóny astronomickej olympiády na Slovensku. Už vie, že víťazi  stredoškolského finále budú postupovať  na medzinárodnú olympiádu, ktorá bude oveľa bližšie – po prvýkrát v Maďarsku.

Autor článku: Katarína Čižmáriková
Foto: archív