Profesor Stephen Hawking

, Autor:
Priatelia a kolegovia z univerzity v Cambridgi prejavili úctu profesorovi Stephenovi Hawkingovi, ktorý 14. marca 2018 zomrel vo veku 76 rokov.

Autor: University of Cambridge (youtube.com)

Autor: University of Cambridge (youtube.com)

Autor: University of Cambridge (youtube.com)

Autor: University of Cambridge (youtube.com)

Autor: University of Cambridge (youtube.com)

Široko-ďaleko považovaný za jedného z najväčších svetových mysliteľov, Stephen Hawking bol známy po celom svete za svoje vedecké príspevky, ako aj cez jeho knihy, televízne vystúpenia, prednášky a biografické filmy. Zanechal tri deti a tri vnúčatá.

Profesor Hawking priniesol nový pohľad na základné zákony, ktorými sa riadi vesmír, vrátane myšlienky, že čierne diery majú teplotu a produkujú žiarenie, v súčasnosti známe aj ako Hawkingové žiarenie. Zároveň sa snažil vysvetliť mnoho z týchto zložitých vedeckých myšlienok aj širšej verejnosti, a to prostredníctvom populárno-vedeckých kníh, najmä jeho bestselleru "Stručná história času".

V roku 1982 získal titul CBE (Commander of the Order of the British Empire), v roku 1989 sa stal členom Rádu spoločníkov cti a v roku 2009 získal americkú Prezidentskú medailu slobody. Bol držiteľom mnohých ocenení, medailí a cien, vrátane Copleyho medaily od Kráľovskej spoločnosti, ceny Alberta Einsteina, Zlatej medaily Kráľovskej astronomickej spoločnosti, ceny Fundamental Physics Prize a ceny BBVA Foundation Frontiers of Knowledge Award for Basic Sciences. Bol členom Kráľovskej spoločnosti, členom Pápežskej akadémie vied a členom Národnej akadémie vied USA.

Toto všetko dosiahol aj napriek desaťročia trvajúcemu boju s ochorením pohybových neurónov, ktoré mu bolo diagnostikované už počas štúdia a nakoniec viedlo k tomu, že bol pripútaný na invalidný vozík a komunikoval len prostredníctvom svojho okamžite rozpoznateľného počítačového hlasu. Jeho odhodlanosť v boji s jeho zdravotným stavom z neho urobila hrdinu pre ľudí so zdravotným postihnutím po celom svete.

Profesor Hawking prišiel na univerzitu v Cambridge v roku 1962 ako doktorand, kde od roku 1979 pôsobil na pozícií lucasiánského profesora matematiky, ktorú v minulosti zastával aj Isaac Newton. V roku 2009 odišiel z tejto funkcie a stal sa riaditeľom výskumu na Fakulte aplikovanej matematiky a teoretickej fyziky, kde pôsobil až do svojej smrti. Bol tiež členom Centra teoretickej kozmológie na univerzite v Cambridge, ktoré založil v roku 2007. Až do konca svojho života bol vedecky činný a vystupoval aj v médiách.

Profesor Stephen Toope, vicekancelár Cambridgeskej univerzity, mu vzdal poctu, keď povedal: "Profesor Hawking bol jedinečným človekom, ktorého si budeme pamätať pre jeho srdečnosť, šľachetnosť a to nielen v Cambridge, ale na celom svete. Jeho výnimočné príspevky k vedeckým poznatkom a popularizácii vedy a matematiky zanechali nezmazateľné dedičstvo. Jeho charakter bol inšpiráciou pre milióny ľudí. Bude nám veľmi chýbať. "

Stephen William Hawking sa narodil 8. januára 1942 v Oxforde, hoci jeho rodina v tom čase žila v severnom Londýne. V roku 1959 sa rodina presťahovala do St Albans, kde začal navštevoval školu. Napriek tomu, že ho učitelia vždy zaraďovali k podpriemerným žiakom, jeho priatelia v škole ho prezývali "Einstein" a zdalo sa, že tým podporili jeho záujem o vedu. Podľa jeho slov: "Fyzika a astronómia ponúkajú nádej na pochopenie, odkiaľ sme prišli a prečo sme tu. Chcel som pochopiť hĺbku vesmíru."

Jeho ctižiadosť mu pomohla získať štipendium na univerzite v Oxforde, so zameraním na štúdium prírodovedných vied, kde študoval fyziku a svoje štúdium ukončil získaním vysokoškolského vzdelania.

Hneď potom sa presťahoval do Trinity Hall, Cambridge a začal si robiť doktorát na Katedre aplikovanej matematiky a teoretickej fyziky, na ktorý dohliadal Dennis Sciama. Jeho diplomová práca mala názov "Vlastnosti rozpínajúcich sa vesmírov". V roku 2017 sprístupnil svoju prácu na internete prostredníctvom úložiska Open Access Univerzity Cambridge. Odvtedy došlo k vyše miliónu stiahnutí tejto práce, čo len opäť preukázalo neustálu popularitu profesora Hawkinga a jeho prínos pre akademickú obec.

Po ukončení svojho doktorského štúdia sa stal výskumným pracovníkom na Gonville a Caius College, kde pôsobil po zvyšok svojho života. Počas svojich prvých rokov v Cambridgi bol ovplyvnený Rogerom Penroseom a rozvinul teorémy o singularite, ktoré poukazujú na to, že vesmír sa začal veľkým treskom.

Jeho záujem o singularity ho prirodzene doviedol k záujmu o čierne diery a jeho nasledujúca práca v tejto oblasti položila základy pre moderné chápanie čiernych dier. Dokázal, že v prípade spojenia čiernych dier, povrchová plocha poslednej čiernej diery musí prekročiť súčet plôch pôvodných čiernych dier a tým poukázal na to, že to obmedzuje množstvo energie, ktorú môžu gravitačné vlny vypariť ako dôsledok takéhoto zlúčenie. Zistil, že existujú paralely medzi zákonmi termodynamiky a správaním čiernych dier. To nakoniec viedlo v roku 1974 k myšlienke, že čierne diery majú teplotu a produkujú žiarenie, známe pod pojmom Hawkingové žiarenie, objav, ktorý priniesol revolúciu do teoretickej fyziky.

Tiež si uvedomil, že čierne diery musia mať entropiu (často opisovanú ako miera toho, koľko porúch je prítomných v danom systéme), ktorá by sa mala rovnať jednej štvrtine oblasti ich horizontu udalostí: - "miesto, z ktorého niet návratu", kde gravitačná sila čiernej diery je taká silná, že únik z nej nie je možný. Aj napriek tomu, že aj o štyridsať rokov neskôr je jej presná povaha stále záhadou, tieto objavy viedli k formulovaniu "informačného paradoxu", ktorý ilustruje zásadný konflikt medzi kvantovou mechanikou a naším porozumením gravitačnej fyziky. Toto je pravdepodobne jedno z najväčších tajomstiev, ktorému dnes čelí teoretická fyzika.

Na to, aby sme mohli pochopiť čierne diery a kozmológiu, musíme objaviť teóriu kvantovej gravitácie. Kvantová gravitácia je nedokončený projekt, ktorý sa pokúša zjednotiť všeobecnú teóriu relativity, teóriu gravitácie a priestor a čas s myšlienkami kvantovej mechaniky. Hawkingova práca o čiernych dierach započala novú kapitolu v tomto úsilí a väčšina jeho následných úspechov sa týkala práve týchto myšlienok. Hawking si uvedomil, že kvantové mechanické efekty v najstaršom vesmíre mohli vytvoriť prapôvodné gravitačné ‘semienka’, okolo ktorých by sa mohli neskôr vytvoriť galaxie a iné veľkoplošné štruktúry. Táto teória inflačných fluktuácií, vyvinutá spolu s inými v začiatkoch 80. rokov, je v súčasnosti podporená silnými experimentálnymi dôkazmi zo satelitných pozorovaní kozmického mikrovlnného pozadia oblohy COBE, WMAP a Planck. Ďalšou významnou myšlienkou bol Hawkingov návrh "bez hraníc", ktorý vychádza z aplikácie kvantovej mechaniky pre celom vesmíre. Táto myšlienka umožňuje vysvetliť stvorenie vesmíru spôsobom, ktorý je kompatibilný so zákonmi fyziky, ako ich v súčasnosti poznáme.

Medzi najznámejšie knihy profesora Hawkinga patria: The Large Scale Structure of Spacetime (spoluautor: G. F. R. Ellis) (1973); General Relativity: An Einstein Centenary Survey (spoluautor: W. Israael) (1979); Superspace a Supergravity (spoluautor: M. Rocek) (1981); The Very Early Universe (spoluautor: G. Gibbons a S. Siklos) a 300 Years of Gravitation (spoluautor: W. Israel).

Avšak boli to jeho populárno-vedecké knihy, ktoré ho preniesli z akademického sveta do sveta bežnej domácnosti. Prvá z nich, Brief History of Time (Stručná história času), vyšla v roku 1988 a stala sa prekvapujúcim bestsellerom, zostávajúc najpredávanejšou knihou na zozname Sunday Times rekordných 237 týždňov. Neskôr jeho populárne knihy zahŕňali tituly ako Black Holes and Baby Universes, The Universe in a Nutshell, A Briefer History of Time a My Brief History. Taktiež spolupracoval, so svojou dcérou Lucy, na sérii kníh pre deti o postave Georgea, ktorý hľadal dobrodružstvo vo vesmíre.

V roku 2014 vyšiel film o jeho živote: Theory of Everything. Na základe knihy jeho prvej manželky Jane film sleduje príbeh ich spoločného života, od ich prvého stretnutia v Cambridge v roku 1964, s jeho nasledujúcimi akademickými úspechmi až po obdobie, kedy sa postupne začala prejavovať jeho choroba. Film sa stretol s celosvetovým uznaním a Eddie Redmayne, ktorý hral Stephena Hawkinga, získal Oscara za najlepšieho herca na slávnostnom ceremoniáli v roku 2015.

Medzi jeho najobľúbenejšie aktivity patrilo cestovanie. Jedno z jeho prvých dobrodružstiev nastalo v roku 1962, kedy na vlastnej koži zažil zemetrasenie s magnitúdou 7,1 v Bou-in-Zahra v Iráne. V roku 1997 navštívil Antarktídu. V ponorke sa ponoril do hlbín oceánu a v roku 2007 zažil bezváhový stav počas letu lietadla s nulovou gravitáciou, bežného tréningu astronautov. Po návrate zažartoval "Vesmír, tu som"

O niekoľko rokov neskôr na svojej internetovej stránke povedal: "Prakticky celý svoj dospelý život mám chorobu pohybových neurónov. Napriek tomu mi to nezabránilo mať veľmi peknú rodinu a úspešnú prácu. Mám šťastie, že môj stav sa zhoršoval pomalšie, ako je to bežné. Aj to dokazuje, že človek by nikdy nemal strácať nádej.“

Na konferencii v Cambridge, ktorá sa konala pri príležitosti osláv jeho 75. narodenín v roku 2017, profesor Hawking povedal: "Bol to nádherný čas byť nažive a robiť výskum teoretickej fyziky. Náš obraz vesmíru sa za posledných 50 rokov veľmi zmenil a som rád, že som k tomu mohol prispieť. "

Vždy hovoril, že chce, aby aj ostatní raz pocítili vášeň, ktorú mal pre pochopenie univerzálnych zákonov, ktoré riadia nás všetkých. "Chcem sa podeliť o svoje vzrušenie a nadšenie z tohto hľadania. Nezabúdajte hľadieť na hviezdy a nie na vaše nohy. Zamýšľajte sa nad tým, čo vidíte a uvažujte o tom, ako funguje vesmír. Buďte zvedaví a akokoľvek ťažký sa vám môže život zdať, vždy tu bude niečo, čo môžete urobiť a v čom môžete uspieť. Je dôležité, aby ste sa nevzdávali. "

 

Zdroj: UNIVERSITY OF CAMBRIDGE; https://www.cam.ac.uk/news/professor-stephen-hawking-1942-2018

Z anglického originálu preložil Peter Dancák